Prorok Habakuk žil a účinkoval v čase dramatických udalostí blížiaceho sa nebezpečenstva Babylonskej ríše v 6. storočí pred Kristom, keď Judsko nábožensky mravne upadalo. Prorok sa v dnešnom texte žaluje Bohu, pretože je bezmocný v snahe prekaziť tento úpadok. Dostáva sa mu však povzbudenia, že jeho situácia má zmysel. Všetko má napísať, pretože videnie čaká na svoj čas a náhli sa k splneniu...
Veriaci človek si aj v dnešnom svete pripadá neraz ako tento prorok. Napriek všetkému však naše poslanie vydávať svedectvo o pravých hodnotách má zmysel, pretože v každom čase sú potrební svedkovia, ktorí svojím životom ukazujú, čo znamená mať dušu priamu a čo znamená život z viery.
Žalm 95, ktorý sa používa v dnešnej liturgii, sa často modlia osoby zasvätené Bohu v Liturgii hodín (breviár). Je to prvá modlitba dňa, ktorou sa začína nové odhodlanie človeka slúžiť Bohu celým srdcom, celou mysľou, zo všetkých síl. V kontexte tejto nedele vyznieva tento žalm veľmi výstižne ako prosba k Bohu o priamu dušu a o život z viery, o čom hovorí aj prorok Habakuk v prvom čítaní.
Predmetom druhého čítania z Pavlovho druhého listu Timotejovi je pekný úryvok, ktorý má pastoračný charakter. Poskytuje nám výstižný obraz atmosféry, v ktorej sa odohrávali evanjelizačné snahy prvej komunity kresťanov: roznecovať Boží dar, Duch sily, lásky a rozvážnosti, väzenie a utrpenie pre evanjelium... Tieto kategórie veľmi nápadne pripomínajú aj atmosféru, v ktorej sa uskutočňovali snahy kresťanov o zachovanie a šírenie viery v čase prenasledovania kresťanov v 20. storočí v našom prostredí. Táto nedeľa nám poskytuje vhodnú príležitosť na spomienku aj inšpiráciu aj pre naše časy.
Evanjeliový úryvok dnešnej nedele predstavuje odsek Ježišových činov a rečí počas jeho cesty do Jeruzalema. Úryvok sa začína prosbou apoštolov: Daj nám väčšiu vieru! Zaujímavé je, že Pán Ježiš na tomto mieste neponúka nejaký návod na prehĺbenie viery apoštolov, ale vyslovuje akoby požiadavku jednoducho mať pevnú vieru. Azda z tohto dôvodu vznikali k tomuto veršu rôzne komentáre hovoriace o nejakom mimoriadnom charizmatickom dare viery, ktorá môže robiť zázraky a pod. V kontexte s dnešnými čítaniami (najmä s prvým čítaním) a ešte viac s nasledujúcimi veršami o postoji neužitočných sluhov však možno evanjeliový úryvok porozumieť aj tak, že našou úlohou je urobiť všetko, čo poznávame ako Božiu vôľu. Pritom treba mať dušu priamu a žiť podľa viery, ako nám to pripomína prorok Habakuk.