Svedectvo bývalého člena hnutia

Univerzitný profesor Ing. Eduard Bublinec, CSc. si na svoj kontakt s hnutím Nazaret spomína takto:

(Keď som bol študentom vysokej školy vo Zvolene), už v tom čase som sa stretol s podzemnou Cirkvou, ktorej nebojácnym animátorom bol vtedy mladý saleziánsky kňaz Ján A. Beňo, alebo "ujo Janko", zakladateľ hnutia Nazaret. On a skupina saleziánov okolo neho roznecovala svetlo a dvíhala pochodeň viery v ťažkých časoch nenávistného komunistického ateizmu. V júni r. 1956 som bol účastníkom nezabudnuteľných putovných duchovných cvičení v oblasti Nízkych Tatier. Duchovné cvičenia sa skončili v Demänovskej doline nočným prepadom eštebákov. Exercitátorovi ujovi Jankovi a asistentovi Lajkovi pomohol len odvážny nočný prechod cez rozvodnenú riečku Demänovku a úkryt v smrekovej húštine. Nám sa vďaka tejto ich obetavosti nič nestalo...

Na sklonku roku 1962 na sviatok Svätej rodiny sme si spolu s mojou Aničkou vyslúžili sviatosť manželstva. Bola to moja prvá a veľká, vtedy už viac ako desaťročná láska... Za naše priateľstvo som sa počas tých desať rokov denno-denne modlil. Moja manželka je mi veľkou oporou a vzorom. Naďalej denno-denne ďakujem za ňu Pánu Bohu.
Svoje štyri deti až do ich dospelosti sme považovali za hlavný objekt apoštolátu. Mimo rodiny sme sa angažovali len do toho, čo nám Pán Boh poslal evidentne do cesty. Vo Zvolene okrem obetavých farských kňazov mali "hlavný stan" saleziáni. V súčinnosti s nimi sa tu formovalo hnutie Nazaret, ktoré nás najviac poznačilo a ktorému som veľmi vďačný za asistenciu, za duchovné rady a životné zásady...

Sme 10-násobní starí rodičia, o program máme bohato postarané. Manželka sa presťahovala do Gáňu, aby doopatrovala moju vyše 90 ročnú mamu. Tam zakotvila aj najmladšia dcéra Martinka s rodinou. Takže cestujem každý týždeň na dolniaky... Každý rok chodíme s manželkou na duchovné cvičenia, ktoré nám pomáhajú pri zmenšovaní našich chýb a osvojovaní si dobrých vlastností.

Chcel by som na záver povzbudiť našich mladých farníkov, aby si dušu nezaťažili ťažkým hriechom a ak sa tak stane, nech si ju čo najskôr očistia sviatosťou zmierenia. Manželia a rodičia nech sa neboja prijať deti. Miestom ich apoštolátu nech je v prvom rade vlastná rodina. Mamy by mali byť s deťmi doma čo najdlhšie, aby sa im niektoré do budúcna neodkotúľalo. A nám skôr narodeným chcem povedať, aby sme šírili dobro modlitbou a dobrými skutkami. Najlepšia modlitba je meditácia nad sv. Písmom - pred Božou tvárou a sv. omša. Tu je príležitosť vyprosovať svojim rodinám, našim kňazom, slovenskému národu, Cirkvi a celému svetu Božie požehnanie.

(Prevzaté zo zvolenského farského časopisu Naše spoločensktvo 11/2002)