Kňazi debatovali pred farou na rekolekcii a jeden z nich zahlásil: „Zaviedol by som Vianoce raz za štyri roky, tak ako Olympijské hry. Snáď preto si takto povzdychol, lebo z praxe kresťanov sa vyparil Advent, aspoň ten konkrétne prežívaný. Vymizla obeta, stíšenie sa, včasné vstávanie na roráty, odriekanie si príjemností. Advent mnohí prežívajú ako čas firemných večierkov a kultúrno-umeleckých podujatí, obdobie zhonu a nákupu darčekov, Ako to vyjadril jeden kresťanský novinár: Ježiš vykúpil nás a my vykupujeme obchody. Vianoce i Advent sú veľmi skomercionalizované, obchodné, tak prázdne prežívané u mnohých. Zabúdame, že najväčším darom, ktorý si môžeme dať, je Ježiš a jeho láska.
Advent je pozvaním a je tiež časom čakania. Poznáme rôzne druhy čakania: mladomanželia čakajú na narodenie dieťaťa, rodina na návrat otca z cudziny, študent na výsledok skúšky, zamilovaný na stretnutie s milovanou osobou, chorý na uzdravenie... Aj celá Cirkev teraz čaká – na príchod Krista. Povzbudzujú ju k tomu slová dnešného evanjelia: Bdejte a modlite sa.
Rozlišujeme tri príchody Krista: ten prvý (do Nazareta a Betlehema), ten druhý (slávna parúzia, na konci vekov) a „prostredný“ príchod – keď Ježiš prichádza k nám teraz, osobne a stretá sa s nami v konkrétnom živote. Prijmite niekoľko impulzov do adventného obdobia, ktoré vám môžu pomôcť prežiť ho zmysluplne:
Zaujala ma skúsenosť maliara L. Záborského: Počas komunizmu ho pre vieru uväznili na samotke, strávil tam 5 mesiacov. Nemal stoličku ani stôl, celý deň sa musel prechádzať. Písal si básne, na dno lavóra, potretého mydlom, zubom hrebeňa písal verše a učil sa ich naspamäť. Na samotke sa mnohí zbláznili, ale veriaci tu našli Boha. Považuje to za 5 najkrajších mesiacov svojho života. Sám s Bohom. Mal stravu, ubytovanie a chránili ho, aby ho nikto nevyrušoval.
Je to výzva i pre nás: Nájsť si v Advente čas ticha pre Ježiša, tú svoju dobrovoľnú „celu“ a uzavrieť sa pred zbytočnými rušivými vplyvmi.
Maliar Záborský nám pri návšteve ukazoval obraz: Loďka na mori, pri brehu, priviazaná a človek prerezáva to lano nožom, aby loďka mohla plávať. Vysvetlil nám, že to znamená: Človek, ak chce dosiahnuť Boha (ktorého symbolizoval trojitý, prežiarený oblak) musí sa odpútať, odrezať od toho, na čo je naviazaný (TV, mobil, internet).
Pokúsme sa zriecť v Advente toho, čo napĺňa dušu balastom, konzumom (napr. aj čítania reklamných letákov...). Inak neprežijeme duchovné Vianoce, ale upachtení zhonom do nich vplávame a potom sa spýtame: A čo teraz s nimi? Nebudeme ich schopní duchovne a radostne prežiť.
Dospievajúce dievča, Karolínka, mi pri návšteve v ich rodine so žiariacim úsmevom ukázala priehľadnú nádobku, v ktorej boli poskladané malé papieriky: „Čo je to?“ Odpovedala: „To sú moje predsavzatia na advent, každý deň si jedno vyberiem a splním.“ Vytiahol som niektoré z nich, otvoril a čítal: Sama si poupratujem izbu. Ochotne pomôžem doma. Nebudem lenivá... Páčila sa mi samostatnosť a vynachádzavosť tohto dievčaťa.
A ako si to zariadim ja? Do čoho sa pustím? V ktorej oblasti má začať uzdravovanie môjho ducha? Premyslime si tento krok každý osobne.
Jednému fajčiarovi radil kňaz, či by sa v Advente nezriekol cigarety. On zareagoval, že to asi nie, lebo Advent má byť radostným očakávaním Pána... Kňaz nato: Ale opúšťať niečo pre osobu, ktorú milujem, by nemalo byť predsa smutné!
Láska nadľahčuje bremená a tomu, kto miluje, sa všetko zdá ľahšie.
Páčil sa mi tento príbeh: V prístave stavali most. Keď technici hľadali miesto pre základ mostového piliera, objavili hlboko v bahne starú potopenú loď plnú tehál a kamenia. Napriek všetkým pokusom ostávala stále v bahne. Mladý inžinier dostal nápad. Nechal priviesť niekoľko lodí a pokiaľ bol stav vody nízky, pripútal ich k potopenému vraku. Potom čakali. Blížil sa príliv a voda stále stúpala a s ňou i lode. Reťaze sa napli a stará potopená loď sa uvoľnila z mnohoročného väzenia v bahne. Čo nedokázali ľudia svojou silou, to urobil príliv.
Nepodobáš sa aj ty tej starej potopenej lodi? Nežiješ v zajatí zlých zvykov, opakujúcich sa chýb a hriechov, ako zaborený v bahne vo svojich predstavách a malomyseľnosti, znechutený neúspechmi? Na dne, strhnutý kameňmi hriechov? Uver, že je tu riešenie. Sám to iste nezvládneš, ale je tu Pán Ježiš, inžinier našej duše, náš Stvoriteľ. On ti dá silu k premene života. Ale ty sa musíš preňho vážne rozhodnúť. Vydať mu svoj život. Ukázať tie rany, slabiny. On ťa vytrhne z dna na vzduch, na svetlo. On je mocný i milosrdný. Urob to úprimnou svätou spoveďou, alebo na kolenách v modlitbe v kútiku tvojej izby, len to urob.
Bratia a sestry, nedajme si ukradnúť Advent. V ňom na nás čaká Boh so svojimi milosťami a požehnaním. Je to čas bdenia i aktívneho čakania, modlitby i radostnej premeny tvojho srdca, aby sa aj v ňom mohol znovu narodiť Ježiš.