2. adventná nedeľa rok „A“

Výhonky v začiatku sú maličké, ale časom z nich vyrastie celý konár, alebo môžu byť obnovou celého kmeňa.

Prorok Izaiáš vidí na kmeni Jesseho, ktorý bol Dávidovým otcom vypučať taký výhonok, ktorý bude ešte slávnejší ako Dávid. Bude malý, ale plný Svätého Ducha múdrosti, rady, sily a ďalších darov Ducha Svätého. On prinesie očakávanú spravodlivosť, pokoj a mier. O kom hovorí prorok? My už vieme, že je to mesiášska stať, že hovorí o vekmi očakávanom Pánovom Pomazanom – Spasiteľovi sveta. Izaiáš ho videl len v prorockom videní, my ho už poznáme.

Ale takým Božím výhonkom nádeje ako bol Ježiš Kristus narodený z kmeňa Jesseho a rodu Dávidovho, má byť aj každý výhonok narodeného dieťaťa, nového manželstva a rodiny. Všetky vznikajúce vzťahy sú výhonkami nádeje.

Čo sa však s týmito Božími výhonkami stáva? Budú také verné, plné Ducha Svätého, bohaté na ovocie dobrých skutkov lásky a zmierenia ako bol Mesiáš – Ježiš Kristus?
Keď som zasadil malú čerešňu, pekne sa ujala, ale zakrátko všetky výhonky boli napadnuté voškami, mnohé boli už úplne vyschnuté. Bolo ich treba očistiť, liečivo postriekať a zachrániť, a dnes už je z toho krásny strom.

Žijeme vo svete poznačenom dedičným hriechom, zlými voškami, ktoré sadajú na každú dušu, na každý výhonok dieťaťa alebo rodiny. Nedá sa tomu zabrániť, zlé pokušenia, lákania zlého ducha a sveta boli a budú. Dnes zvlášť pozorujeme propagáciu falošnej slobody, ktorá vedie k sebectvu a rozbitým vzťahom, propagáciu lásky bez pravidiel len podľa momentálnej chuti a ľuďmi vymyslených teórii, propagáciu falošných práv a zákonov, propagáciu sveta, ktorý sa chce odtrhnúť od Boha, od kresťanských, cirkevných aj národných koreňov. Je to nevídaný útok podporovanými všemocnými médiami v rukách svetových vládcov bojujúcich proti pravému živému Bohu Stvoriteľovi, Spasiteľovi a Posväcovateľovi.

Čo nás zachráni pred týmto útokom ničiacich „vošiek“? To, čo nahlas až krikom hlásal Ján: „Prinášajte ovocie pravé-ho pokánia!“ Inak vyschneme ako výhonky a čaká nás večný oheň. Robiť pokánie znamená obrátiť sa k živému Bohu, s dôverou prijať jeho slovo ako Pravdu, ako Cestu môjho života, ako pravý Život v láske a trvalom šťastí. Boh v hojnosti vylieva cez svojho Syna Ježiša Krista liečivé postreky milosti Ducha Svätého, prúdy svojej milosrdnej lásky na svoje zranené ale milované stvorenia. Potrebujeme túto zachraňujúcu, objímajúcu lásku len prijať, pravidelne aplikovať podľa jeho návodu, ktorý je v Písme, vo sviatostiach a v tradícii Cirkvi a budeme vyliečení, uzdravení, silní, schopní prinášať životné ovocie podľa každého osobitého povolania. Bude to zástup šťastných detí, rodín, manželov, kňazov i zasvätených.

Preto je doba Adventu taká dôležitá a krásna. Máme sa stať novým stvorením cez milosť Ježiša Krista, ktorého vždy znovu očakávame, obnovujeme si svoje túžby po Ňom, po odpustení, po prijatí, po novom začiatku. Lebo On je Výhonok nádeje pre každého, kto uverí v neho a ho prijme.

Stretol som mladú rodinu s dvomi malými deťmi, boli na prechádzke. Sobášil som ich, krstil deti. Žiarili šťastím. Sme unavení, dá to zabrať, ale sme šťastní. Nepotrebujeme pozerať televízor, ani na to nemáme čas. Program nám tvoria deti. Večer sa pomodlíme a sme šťastní, keď môžeme ísť skôr na odpočinok. Pán je s nami a my to cítime.

Nech Pán dá čím viac takýchto stretnutí.