V istom dokumente ukazovali púšť, na ktorej bol na prvý pohľad široko-ďaleko len piesok a kamene. Stačilo však, aby tam raz za 10 rokov poriadne zapršalo a onedlho sa táto púšť zazelenala a zakvitla. Lebo pod povrchom púšte sa zachovali semienka so životnosťou na mnoho rokov. Podobnú skúsenosť máme aj bližšie k našim domom – v našich záhradách. Burinu namáhavo odstraňujeme, ale keď zaprší, znova nám vyrastie.
Naše srdce je neraz ako táto záhrada. Po vianočnej spovedi je duša vyhladená ako zem bez buriny. Ale v našom vnútri, v podvedomí, je aj niečo skryté, čo sa prejaví až vtedy, keď nastanú vhodné podmienky. Hriechov sme sa zbavili, ale zlé túžby a náklonnosti nám zostali. Stačí nejaká zlá príležitosť a znova v nás chce vyrásť niečo zlé. Ak k tomu svojou vôľou vedome a dobrovoľne privolíme, spáchame hriech. Pýtajme sa preto, čo robiť, aby sme s čistým srdcom vydržali nielen do Vianoc, ale i po nich.
Evanjelium nám ukazuje sv. Jozefa, ktorý mal tiež svoje túžby a plány. On zbadal, že jeho snúbenica je v požehnanom stave. Keby sme boli na jeho mieste, zahoreli by sme hnevom. Sv. Jozef sa však učil svoje city a túžby ovládať, krotiť. Najskôr sa upokojil a rozmýšľal nad riešením problému. A preto neobvinil Máriu a neublížil jej. Hľadal Božiu vôľu. A Pán Boh mu pomohol...
Aj my sa nedajme vláčiť zlou vášňou a náklonnosťou, ovládajme sa a hľadajme, čo je správne. Dvakrát merajme a raz strihajme. Radšej hamovať, ako banovať...
Istý otec rodiny sa veľmi rozhneval, keď mu povedali, čo urobili jeho dvaja synovia. Našťastie sa učil ovládať svoj hnev, a tak nereagoval hneď, hoci mal chuť poriadne ich stĺcť. Ako cholerik si doprial čas na upokojenie. Šiel do svojej izby a tam sa modlil. Potom si po jednom zavolal svojich synov k sebe. Porozprával sa s nimi, pomohol im k ľútosti a dal im primeraný trest. Bol napokon Pánovi vďačný, že hriech synov neriešil vlastným hriechom.