Narodeniny.
Sú rodiny, kde výročný deň narodenia oslavujú vždy spoločnou večerou. Pri nej okrem jedla, – ktoré spoločne pripravovali – si pochutnávajú aj na vzájomnom zdieľaní s tým, čo prežívajú. A hovorieva sa aj o čase a okolnostiach, ktoré sprevádzali ich narodenie. A veru dobre sa to počúva aj po rokoch, hoci znova a znova. Vždy pribudne nejaká malá drobnosť, ktorá poteší.
Lebo každý chceme počuť o tom, ako sme boli očakávaní, vytúžení a milovaní. Chceme vedieť, že náš život má zmysel a určenie. Nie sme tu omylom a nadpočet.
Aj Ježiš bol človek a isto veľmi rád počúval, keď mamička rozprávala o okolnostiach jeho narodenia. A to veru bolo pekne zoširoka, veď mala dobrú pamäť, a nemali televízor ani počítač.
Určite hovorila, že bol už dávno cez prorokov očakávaný, vytúžený celým národom. Ale spoznaný len jednoduchými pastiermi. Ale jednoduchá láska nie je menšia láska. Ba naopak, je úprimnejšia.
A počúvať o tejto láske posilňuje. Iste sa Ježiš do kraja svojho narodenia rád vracal, aby znova obnovoval vo svojom ľudskom prežívaní Otcov zámer a plán. V prítomnej chvíli to bol chlad, opustenosť na kraji mesta v rozpadnutej maštali, v biede, obklopený chudobným pastiermi. Ale tá láska, tá všetko prežaruje.
Aj my mávame ťažké chvíle v živote. Vráťme sa ku svojim začiatkom.
Nie je sa k čomu vrátiť?
Aj keby to bola maštaľ, aj keby to bolo pod mostom, aj keby bol človek odloženým dieťaťom, je tu Otec ten na Nebi. A on nás plánoval a chcel. A pri každom dieťati sa nájde nejaký „anjel“, nejaký „chudobný pastier“.
Dieťa je tak odkázané na lásku, až tak že bez nej nemôže prežiť, bez nej ani potravu nebude prijímať. A teda ak si prežil, je niekto, kto ti túto lásku dával.
Či zabudne žena na svoje nemluvňa a nemá zľutovania nad plodom svojho lona? I keby ona zabudla, ja nezabudnem na teba.(Iz 49, 15)
Je to málo? Môže to byť viacej. Môžeš načerpať tým, že budeš dávať. Boh chce aj cez teba dávať tam, kde je lásky málo. Aj ty môžeš byť pastierom so životným minimom. A Boh ti dá pre teba a ešte aby si mohol rozdať.