"Nielen z chleba žije človek, ale z každého slova, ktoré vychádza z Božích úst." (Mt 4, 4)
Bratia a sestry, Pán Ježiš bol na púšti pokúšaný, ale On na pokušenia zlého reagoval Božím slovom. Citoval knihu Deuteronómium. Zvíťazil nad diablom. Keď potom neskôr učil zástupy, žasli nad jeho učením, lebo ich učil ako ten, čo mám moc, a nie ako ich zákonníci. Jeho slovo malo moc.
Jeho slovo má moc aj dnes. Keď čítame Božie slovo, uvažujeme nad ním, rozjímame nad ním, Pán nás pripravuje na situácie, ktoré nás čakajú cez deň. Božie slovo nám dáva silu a učí nás správne žiť.
Blížila sa spomienka na Jána Bosca. Dal som birmovancom za úlohu nájsť myšlienku od Don Bosca, ktorá ich osloví a priniesť vytlačenú na papieri na hodinu. Na záver hodiny som ich zobral do Baziliky k relikvii sv. Jána Bosca. Porozprával som im niečo o ňom, o tom ako jeho figurína putovala po svete. Prečítali sme si myšlienky a pomodlili sa k nemu modlitbu. Po odchode druhej skupiny som zistil, že nemám čiapku. Vedel som, že som ju mal v kaplnke položenú na kľakátku počas programu. Hľadal som ju a nič. Spomenul som si na birmovanca, ktorý odchádzal posledný a zatelefonoval som mu, či ju náhodou nevidel. On sa hneď priznal, že ju zobral. Myslel vraj, že nikomu nechýba, tak zobral. Bol to trocha problémový chlapec kvôli veľmi slabým vedomostiam. Zároveň bolo vidieť, že birmovka je pre neho len povinnosťou, ktorú treba odbaviť. Dohodli sme sa, že mi na druhý deň čiapku prinesie na faru. Priniesol a aj sa ospravedlnil, že ju zobral. Mal som vnuknutie nič mu nevyčítať, ale využiť túto príležitosť na rozhovor. On sa vôbec neponáhľal, akosi sa mu nechcelo preč. Zaujímal som sa o jeho školu, rodinu. Zistil som, že okrem toho, že nemá otca (zomrel pri páde na stavbe pred niekoľkými rokmi), mama nechodí do kostola. Brat vraj chodieval, ale len pred birmovkou a aj to z povinnosti a s odporom... Pochopil som, prečo má asi Dávid taký malý záujem o duchovné veci. Nemá príklad doma. Vyjadril, že má radosť zo života, ale to mu je ťažké, že nemá otca. Povzbudil som ho, že ani Don Bosco nemal pri dospievaní otca, a predsa sa stal veľkým otcom pre mnohých. Prebrali sme viaceré témy. Hovoril, že mu to je jedno, či bude mať svadbu v kostole, ak žena bude chcieť, tak by šiel. Rozprávali sme sa o tom, prečo sa sobášiť a najmä o rozvodoch, ktoré vo veľkej miere zapríčiňuje zlé spoznávanie sa mladých. Povzbudil som ho, aby nepozeral len na vonkajšiu krásu, ale aby si všímal na dievčati vlastnosti, povahu, pracovitosť... Na konci som poznamenal, že vidím, že mu záleží na svojej budúcnosti, a že verím, že pôjde dobrým smerom.
V rannom rozjímaní tohto dňa som uvažoval nad slovami Pána Ježiša: "Vietor veje, kam chce. Počuješ jeho šum, ale nevieš odkiaľ prichádza a kam ide..." (Jn 3, 8a)
Pochopil som, že ten vietor, to je Duch Svätý, ktorého vnuknutia potrebujem dobre počúvať, aby som ich zachytil. Nejde tu o hurikán, ale tichý vánok – vnuknutia zvonka i zvnútra. Mal som v ten deň zareagovať na jedno dobré vnuknutie. Bol to zaiste Duch Svätý, ktorý ma viedol k tomu, aby som sa porozprával s Dávidom.
Bratia a sestry, otvorme sa Božiemu slovu, ktorým nás Pán pripravuje na denné situácie a zažijeme aj vo svojom živote, že Božie slovo má moc, a teda aj silu, premôcť zlého ducha.