Drahí bratia a sestry predstavte si napríklad vzťah pacient a lekár alebo stránka a právnik. Povie vám: „Pomôžem, ale musíte ma počúvnuť. Musíte urobiť všetko, čo vám poviem.“
Niečo podobné hovorí aj Boh.
„Toto je môj milovaný syn, počúvajte ho!“
Ak chceme správne pochopiť dnešné evanjelium, musíme vedieť aj čo predchádzalo udalosti premenenia. Ježiš hovoril o svojom utrpení a smrti. Hovoril učeníkom, čo ho čaká v Jeruzaleme. Učeníci to nechcú alebo nedokážu pochopiť a prijať. Dokonca Peter odhovára Ježiša: „To sa ti nesmie stať“. Ale to nie je všetko. Ježiš pokračuje ďalej. Podobný osud čaká aj vás. „Kto chce ísť za mnou, nech zaprie sám seba, vezme svoj kríž a nasleduje ma. Lebo kto by si chcel život zachrániť, stratí ho, ale kto stratí svoj život pre mňa, nájde ho“.
Po týchto všetkých slovách berie Ježiš troch učeníkov – Petra, Jána a Jakuba – na vrch a premení sa pred nimi. A ako reagujú učeníci: „Dobré je nám tu...“ Lebo vidia Ježišovu slávu. Sú tým unesení a Boh im hovorí: Ako by im chcel povedať: „Chcem aby ste stále prežívali túto slávu, šťastie a radosť a nie iba chvíľku. Preto počúvajte môjho syna, On vám ukáže cestu. On bude pre vás útechou a nádejou.
Táto udalosť bola pre učeníkov povzbudením, aby sa nenechali odradiť v čase skúšky. V čase, keď Ježiša odsúdia a ukrižujú. Keď budú sami prenasledovaní a bude na nich z každej strany čosi ťažké doliehať. Jednoducho bola to výzva pre učeníkov, aby sa pripodobnili vo svojom každodennom živote trpiacemu a ukrižovanému Kristovi, pretože potom sa budú môcť pripodobniť oslávenému Kristovi.
A práve tu nachádzame odpoveď na otázku, kde hľadať útechu a nádej – keď nastanú ťažké situácie v živote, keď ma trápi nevyliečiteľná choroba, keď ma prepadne strach a napätie zo stresu, keď sa ma zmocní malomyseľnosť, keď sa nad mojím životom zatiahnu temné mraky, keď si neviem rady, keď ma všetci opustia alebo odkopnú, keď si nerozumiem s partnerom.
Zvyčajne sa húževnate vrhneme do práce, alebo zábavy, či snáď presedíme dlhé noci pri televízii alebo v knihách. Pomôže nám to v našich ťažkostiach? Niekedy sa nám zdá, že áno, ale v skutočnosti nás to odvádza od starosti a problémov a uzatvárame sa do seba. Len sa pozrime do našich rodín. Koľko krát sa manželia pohádajú? Koľko krát je tichá domácnosť? Koľko krát v sebe dusíme rôzne problémy? Ostávame v pocite, že sa nám darí lepšie. Avšak keď všetko utíchne a ostaneme sami so sebou, znovu sa všetko vráti a sme tam, kde sme boli pred tým. Nič sa nevyriešilo. Únik z reality sa nám nepodaril. To preto, že sme zvolili zlú cestu. To preto, že sme hľadali útechu tam, kde nie je. To preto, že sme... No, ale stačí. Začnime hľadať nádej a povzbudenie tam, kde ho naozaj nájdeme! A to v Ježišových slovách. Počúvajme ho. On nám hovorí, že utrpeniu, bolesti a rôznym krížom života sa nevyhneme a nemá zmysel ich obchádzať alebo sa im vyhýbať. On prijal svoj kríž a vyzval k tomu aj nás, aby sme vzali svoj každodenný kríž. Aby sme sa nevzdávali, aby sme hľadali posilu a riešenie v modlitbe, v sviatostiach, ale aby sme aj uvažovali svojím rozumom. Pretože neexistuje problém, ktorý sa nedá riešiť. Buď je potrebné zmeniť nejakú vec alebo skutočnosť mimo mňa; a ak to nie je možné, tak je potrebné zmeniť svoj postoj voči problému. A to druhé sa robí oveľa ťažšie. Preto to neradí robíme a radšej sa vyhovárame a vzdávame predčasne.
Raz sa syn sťažoval svojej mame, aká je jeho manželka a čo všetko zanedbáva a mala by robiť. Mama mu nato odpovedá: „Riešil si to už na kolenách s Pánom pred krížom?“ V tom momente mu spadla sánka a sklopil hlavu. Toto gesto hovorilo za všetko.
Drahí bratia a sestry, ak náš život bude zakorenený v Kristovi, v jeho slove, ak budeme v Bohu hľadať útechu, neznamená to, že nebudeme mať žiadne problémy a ťažkosti, ale budeme dosť silní na to, aby sme ich zvládli a vyriešili... Lebo Boh nezasahuje do nášho života tým, že sa nám darí dobre a nič nás netrápi, ale tým, že nás vedie a ide s nami.