Drahí bratia a sestry, niekedy sa stane, že zo statických dôvodov uzatvoria nejaký most. Treba obnoviť spojenie. Prvým hriechom bol poškodený „most“ medzi človekom a Bohom. Bolo treba obnoviť spojenie. Nik z nás by nezískal večné šťastie, ak by za nás nezomrel Boží Syn.
On sám sa bál prirodzenej smrti svojho človečenstva. V smrteľnej úzkosti sa modlil, aby – ak by Otec súhlasil – bol od nej oslobodený. Výsledok modlitby: Nebol oslobodený od utrpenia, ale dostáva silu ho prijať a „niesť“ ho.
Ježiš túto úlohu prijíma teoreticky i prakticky: Petrovi káže schovať meč. Herodesovi neodpovedá a ani neurobí zázrak, aby sa zachránil. Mlčí, keď je čas mlčať (posmech a urážky), rozpráva, keď je čas hovoriť (rozhovor so ženami a kajúcim lotrom).
Sprievodné znamenia jeho smrti – zem sa trasie, skaly pukajú; otvárajú sa hroby a mnohé telá zosnulých svätých vstávajú z mŕtvych... zatmenie slnka, zemetrasenie - to akoby nielen Ježišovi na kúsky puklo srdce, ale akoby puklo srdce vesmíru. Prijatie tejto obety Otcom potvrdilo Ježišovo zmŕtvychvstanie.
Bratia a sestry, Otcova ochota obetovať vlastného Syna pre môj život; Synova ochota zomrieť pre môj život; ochota stoviek mučeníkov prvotnej cirkvi zomrieť pre šírenie tejto veľkonočnej skutočnosti pre môj život – nech nás povzbudí ochotne, dobrovoľne, vyrovnane, s láskou k Bohu i k blížnym prijať z Božej ruky nielen radosti, ale i ťažkosti nášho denného života a tak spolupracovať pri „oprave mostu“ medzi mnou a Bohom.
Na záver sa pomaly a precítene pomodlíme tú modlitbu, ktorú sa pomodlil Ježiš. Predstavme si pri nej svoj vlastný kalich: „Otče môj, ak ma tento kalich nemôže minúť a musím ho piť, nech sa stane tvoja vôľa.“