Ale ak sme zomreli s Kristom, veríme, že s ním budeme aj žiť (Rim 6, 8)
Už ste sa niekedy pozerali na rast klíčka nového života z umierajúceho zrna? Čo ste videli? Obdivovali ste život, málokto si všimne zomierajúce zrnko. Život nás fascinuje.
Veľká noc – sviatok zmŕtvychvstania nášho Pána Ježiša je dôvodom k hlbokej radosti a pokoju a to napriek všetkým úzkostiam a strachom, ktoré nám prichádzajú na myseľ, keď vnímame, čo sa deje vo svete a v našom blízkom okolí.
V Ježišovi Kristovi človek právom vidí svoju šťastnú budúcnosť. On je jej názorným obrazom a dôkazom. V jeho oslávenom človečenstve vidí svojich blízkych príbuzných a osobných priateľov. Je to veľké víťazstvo, nie však človeka. Vzkriesenie nie je dielom ľudskej prirodzenosti. Je dielom Boha, je jeho darom. Boh vzkriesil Krista svojou mocou. Boh nám dopredu predpovedal, že takúto moc má. Všetkých ľudí vzkriesi. Udalosť, ktorá sa udeje so všetkými ľuďmi na konci čias sa teda už udiala v priebehu ľudských dejín s Ježišom. Ježiš Kristus je prvotinou vzkriesených, ktoré nastane pre všetkých ľudí, pri príchode Božieho kráľovstva v jeho plnosti. Až toto definitívne finále uzavrie napínavý Ježišov príbeh o ktorom sme počuli v dnešných liturgických čítaniach. Finále však nebýva len na konci, keď život rozbleskne naplno. Registrujeme ho v našom každodennom živote ako svetlo ako nádej. Uvedomovanie si takýchto okamžikov nás prepája s večnosťou.
Vzkriesenie vždy predpokladá smrť. Tak v telesnom ako i v duchovnom význame. Márne by sme čakali, že po Ježišovom zmŕtvychvstaní sa v nás zázračne objaví jeho život ak s ním nespolupracujeme na vlastnej premene. Lebo, kto zomrel, zomrel raz navždy hriechu, ale keď žije, žije Bohu (Rim 6, 10). Naše zmŕtvychvstanie bude účasťou na Ježišovom zmŕtvychvstaní iba pod podmienkou, že budeme v živote ochotní mať účasť na jeho živote – v spravodlivosti a láske – a že budeme ochotní mať účasť i na jeho utrpení a smrti.
Vo farnosti, odkiaľ pochádzam, je zvykom, že najmä v nedeľu, v deň vzkriesenia, po svätej omši mnoho ľudí ide zaniesť na cintorín posolstvo o zmŕtvychvstaní. Posilnení Božím slovom, Eucharistiou a živým spoločenstvom bratov a sestier s radosťou idú do cintorína zapáliť sviečku a pomodliť sa za svojich zomrelých príbuzných.
Pred chvíľou sme si v liturgii krstu obnovili svoje krstné sľuby, všetci, čo sme boli pokrstení v Kristovi Ježišovi, v jeho smrť sme boli pokrstení. „Krstom sme teda s ním boli pochovaní v smrť, aby sme tak, ako bol Kristus vzkriesený z mŕtvych Otcovou slávou, aj my žili novým životom“ (Rim, 6, 4).
Nech táto Veľká noc sa stane pre nás odrazovým mostíkom pre život podľa Krista. Veď Kristovým zmŕtvychvstaním sa pred našim zrakom črtajú kontúry večného, blaženého života v oslávenom tele. Oplatí sa namáhať aj uprostred ťažkostí, aj keď budeme ohrozovaní zo všetkých strán. Ako voľakedy apoštoli otvorme aj my srdcia nádeji, svetlu, dôvere, a pokoju. Nech nám v tomto úsilí pomáha tá, ktorá už bola vzatá do neba a čaká na nás. Amen.