Ráno som rozjímal z Božieho slova o Judášovi, ktorý sa sám ponúkol na zradu a pýtal sa, čo za to dostane. Syn uvažoval z „4 x 365“ o Gedeonovi, ktorý uveril, že Božou pomocou premôže Madiánčanov aj s malým množstvom vojakov.
V zamestnaní som pred dvoma týždňami cestoval na stavbu. Keď sme merali dĺžky výkopov, prišiel som na stavbu o hodinu neskôr, ako som plánoval. Zdržal som sa na inom mieste, telefonoval som, že prídem neskôr. Nerobilo to problém, lebo pracovníci boli celý deň na stavbe a bolo im jedno, kedy prídem. Bol tam však aj subdodávateľ, statný Róm, ktorý ma hodinu zbytočne čakal. Keď som prišiel, nehovoril nič, bol odkázaný na moje schválenie dĺžok. Dozvedel som sa to od stavbyvedúceho, keď už bol preč. Uvedomil som si, že by som bol ako Judáš, keby som sa dnes, ak príde, neospravedlnil. Prosil som Pána o pomoc, aby som prekonal pýchu a ohľad. Príkladom mi bola Gedeonova viera. Hneď ako som prišiel, stretol som sa s ním a ospravedlnil som sa za minulé meškanie, že som nevedel, že tam bude čakať. Prijal moje ospravedlnenie a v pokoji sme začali pracovať. Na konci, keď som chcel odmerať a prirátať ešte jeden úsek, povedal: To sme už minule merali, za to už mám zaplatené.“ Ja by som to prirátal navyše. Úprimnosť za úprimnosť. Bol som vďačný za Božie slovo, ktoré ma pripravilo na situácie cez deň, za silu k uskutočneniu toho, čo som pod vplyvom Svätého Ducha pochopil a tiež za vyznanie pravdy od brata, od ktorého by som to málo čakal. A tiež aj za radosť a podelenie sa doma v spoločnom rozhovore.