3. veľkonočná nedeľa v roku „A“

Každý z nás si veľmi dobre uvedomuje dôležitosť blízkeho človeka. Či už je to dobrý priateľ, priateľka alebo nie-kto z rodinného kruhu. A vždy keď sa tento nám tak blízky človek vzdiali, je to pre nás veľká bolesť. A najmä keď odíde za nevyjasnených okolností. A to už ani nehovorím, keď príde z ľudského pohľadu k tomu najhoršiemu, smrti.

Takáto bola situácia učeníkov po smrti Pána Ježiša. Všetci vedeli, že Ježiš je Mesiáš a čakali od neho veľké veci, ktoré sa aj diali ale skoro nikto nečakal taký koniec. A pritom o tom všetkom písali proroci a aj sám Ježiš to viackrát pripomenul. Ale musíme uznať že keď máme vytvorenú ,,jasnú“ predstavu o niečom, tak je niekedy ťažké ju zmeniť. A to bol problém aj emauzských učeníkov. U nich sa spojila nesprávna predstava a veľké sklamanie s dôsledkom, že neboli schopní veriť svedectvu, že niekto videl Ježiša živého. A zas je to pochopiteľné. Veď vidieť človeka zomrieť, a počuť za pár dní niekoho tvrdiť že žije, to by sme aj my mali problém uveriť.

Na základe toho všetkého sa rozhodli opustiť spoločenstvo v ktorom prežili s Ježišom požehnané chvíle a rozhodli sa odísť domov do Emauz. Bolo to miesto vzdialené podľa všetkého šesť kilometrov od Jeruzalema. A tu sa k nim pridal Ježiš, ktorého neboli schopní spoznať. Ježiš im vysvetlil dôvody svojho utrpenia a smrti a nakoniec pri lámaní chleba ho spoznali. A ešte v tú hodinu sa vrátili a svedčili v spoločenstve z ktorého odišli, že Ježiš naozaj žije.

Tento príbeh o emauzských učeníkov môže byť pre nás podnetom v mnohých našich životných situáciách. Môžeme sa poučiť na chybách, ktoré urobili emauzskí učeníci.
Najviac by som zdôraznil, aké je dôležité počúvať Ježiša, rozmýšľať nad jeho slovami a nechať, aby jeho slovo menilo naše názory a pohľady na veci okolo nás. A aby sám Ježiš menil náš pohľad na Neho.

Koľko nedorozumení vzniká v ľudskej komunikácii, keď sa nepočúvame ale vždy máme len svoju predstavu. A koľko nedorozumení vzniká aj v komunikácii Boha s nami. Vo vzťahu k ľuďom sú väčšinou chyby na oboch stranách. Vo vzťahu k Bohu je vždy chyba na našej strane. To si musíme uznať.

Toto evanjelium nás pozýva pozorne počúvať Ježišovo slovo a riadiť sa podľa neho. A často na to potrebujeme dlhší čas. Aj Panna Mária nám je príkladom. Ona všetky slová počúvala a zachovávala vo svojom srdci a premýšľala o nich. A prišla na rôzne veci, na ktoré neprišli alebo si nevšimli ani apoštoli.

A sami vieme, že je to niekedy náročné, mať otvorené oči, uši a srdce aby sme počuli Boží hlas.

Ale predsa je aj tu návod. Ponúka sa nám v tomto evanjeliu. My často sami nedokážeme byť otvorený voči Božiemu hlasu a preto sa potrebujeme otvoriť Božej pomoci, ktorú nám dáva aj cez Eucharistiu. Cez lámanie a prijímanie chleba. Presne pri tom Ježiša spoznali aj emauzskí učeníci. Ježiš im otvoril srdce, uši aj oči aby ho spoznali.

Prosme aj my Ježiša, aby nás otváral. Aby sme boli vnímaví na jeho pôsobenie. A využime aj túto sv. omšu, aby sme stretli Ježiša a aby premieňal náš život tak, ako premieňal život emauzských učeníkov.