Sv. Cyrila a Metoda, slovanských vierozvestov

Drahí bratia a sestry!
Dnes nám treba chváliť slávnych mužov, našich otcov, ako nás k tomu povzbudzuje dnešné prvé čítanie z Knihy Sirachovcovej. Spomínaná kniha Starého zákona chváli otcov židovského národa, národa viery Abraháma. Iba táto viera v jediného a pravého Boha prinášala pokoj a múdrosť židovskému ľudu a v úcte zostali dodnes v tomto národe tí, ktorí ju iným vedeli správne odovzdať. Nám treba v behu dejín chváliť aj tých otcov, ktorí vieru vedeli priniesť aj národom, ktorí boli ešte ďaleko od poznanej pravdy. Dnes chválime a oslavujeme tých, ktorí ju priniesli nám, našim predkom žijúcim na našom území. Dnes nám treba teda chváliť slávnych mužov, svätých Cyrila a Metoda, apoštolov Slovanov ako ich nazýva Cirkev. Apoštolov právom nazvaných, lebo aj oni ako apoštoli Kristovi šli učiť slovanské národy, krstiť ich v mene Otca i Syna i Ducha Svätého a naučiť ich zachovávať všetko, čo Kristus Pán prikázal. Nie nadarmo ich vo východnej Cirkvi nazývame aj apoštolom rovní sv. Cyril a sv. Metod. Práve v nich naše národy žijúce predovšetkým na území Veľkej Moravy našli svojich otcov, ktorí ich zrodili pre život vo viere v Najsvätejšiu Trojicu, a tá im priniesla rozvoj i naplno ľudský, vlastné písmo, kultúru a tradíciu. Naša dnešná chvála týmto mužom, otcom je v oslave predovšetkým Otcovi skrze Syna v Duchu Svätom. Bez tejto viery nie je možné ich oslavovať len ako nositeľov kultúry, ako to rada robí naša civilná spoločnosť. Takto sa oddeľuje potom iba menej podstatné od podstatného, vedľajšie od základného. Základom pre našu kultúru bola viera v Boha, nie naopak. Toto vedomie je potrebné neustále zdôrazňovať predovšetkým v tejto dobe, ktorá sa tvári že iba bez kresťanstva by dokázala byť pokrokovejšia. Naši sv. Cyril a Metod sú dôkazom, že kresťanstvo dvíha človeka k Bohu a robí ho viac ľudským, kultúrnym a morálnym.

Aj oni ako my dnes museli zápasiť o túto vieru. Veď aj samotní učeníci Pána Ježiša po jeho zmŕtvychvstaní pochybovali, nie všetci sa mu klaňali ako máme v dnešnom evanjeliu. Nie raz a navždy sme uverili, ale naša viera sa rodí v nás každý deň, ak sa rozhodujeme v srdci pre Pána a jeho prikázania. Vtedy On, Pán pánov, dáva svojim nasledovníkom istotu svojej moci a poverenie aj iným hlásať radostnú zvesť o Božom kráľovstve. Je zaujímavé v dnešnom evanjeliu aká dôležitá je postupnosť tohto ohlasovania. Najprv je potrebné sa k tomu odhodlať, odísť tam, kde nás Pán posiela. Potom učiť, katechizovať, slovom vysvetľovať pravdy, ktoré človeka dvíhajú k jedinej a úplnej Pravde. Až potom je potrebné krstiť, dávať vznik životu s Bohom. Tento krst človeka vracia do raja, tam, kde stratil svoj život s Bohom. Teraz ho znovu získava skrze Božieho Syna, jeho smrť a zmŕtvychvstanie. Po tomto krste Pán žiada svojich učeníkov, aby naučili všetkých pokrstených všetko, čo im prikázal. To všetko sa myslí nie len slovom, ale i životom, lebo len život sám je uskutočňovaním toho, čo slovo prinieslo. A Slovo sa telom stalo. (porov. Jn 1,14) Náuka životom; životom, v ktorom nie sme sami, ale je tu Pán až do skončenia sveta, so svojou milosťou a milosrdenstvom. Len toto vedomie nám pomôže žiť naše kresťanstvo, našu vieru v trojjediného Boha, ktorú nám ohlasovali slovom i životom aj naši svätí otcovia sv. Cyril a Metod. Chváľme ich dnes a až do skončenia sveta i naše národy nasledovaním ich životov a poslania ísť a hlásať radostnú zvesť tam, kde sme poslaní.