Prišli do Jeruzalema mudrci, ktorí najprv pozorovali a skúmali, potom sa pýtali a počúvali a až potom, keď všetko zvážili, konali.
No muselo by sa i napriek tomu pochybovať o ich múdrosti, keby neboli svoje uvažovania a uzávery podriadili usmerneniam z Božieho slova.

Herodes sa rozrušil a celý Jeruzalem s ním...
Ľudia úprimne hľadajúci Boha vždy rozrušia tých, čo žijú z podvodov a ťažia z násilností.

Podrobne sa ich vypytoval...
Nepriateľ, ktorý chce zoslabiť a potom úplne utlmiť život Ježiša Krista v našich malých i veľkých cirkevných spoločenstvách, sa vždy dôkladne informuje, kde sa v nich zdržiava Ježiš; niekedy dôkladnejšie ako tí, ktorí ho majú v nich brániť...
Táto dosť známa skutočnosť nás zahanbuje i straší.

Ako zbadali hviezdu, nesmierne sa zaradovali...
Veľké svetlá Jeruzalema ich nakrátko obrali o vieru v malé svetlo hviezdy, ktorá ich tak dlho a spoľahlivo viedla. No keď sa chopili Božieho slova, hviezda sa im znova ukázala, mali súvis a boli šťastní.
–
Nie je dobré zastavovať sa pri tých, ktorým Pán nejako zavadzia, alebo sú voči nemu aspoň ľahostajní...
V takýchto situáciách sa nám neraz stráca svetlo a správny smer našej životnej cesty.

Hviezda sa zastavila nad miestom, kde bolo dieťa...
Aj my sme mali svoju hviezdu, ktorá sa zastavila vtedy, keď sme po rokoch dozrievania definitívne našli toho istého Kráľa, ktorého hľadali mudrci. Ale aspoň letmo sa pozrime na seba a na nich a usúďme, či sa im odvtedy aspoň trošku podobáme:

• či sa vyhýbame Herodesom a ideme od toho času inou cestou,
• či radi vchádzame do domov, aj keď sú veľmi biedne,
• či dokážeme prejaviť úctu každému človeku, aj keď je to len dieťa,
• či sme ochotní venovať mu svoju pozornosť a darovať mu potrebný čas, otvoriť pokladnicu svojich možností a radovať sa, že sme mohli aj my niečo dať.