Veru, hovorím vám...
Ak Pán týmito slovami uvádza najvážnejšie časti svojej náuky, vieme, ako máme brať tú, čo nasleduje.

Čo zviažete na zemi, bude zviazané i v nebi...
Kto bude alebo nebude patriť do mojej Cirkvi, hovorí svojim apoštolom, o tom rozhodnete vy a ja vás uisťujem, že nebo hneď podpíše všetky takéto vaše rozhodnutia.
Rozumie sa, ak v žiadnom prípade nezabudnete na to, čo som vám povedal v náuke o bratskom napomínaní.
–
Pri zväzovaní i rozväzovaní je vždy potrebná láska.
Obidva úkony – prijímanie i vylučovanie – majú ňou začínať i pokračovať.
Ona má byť ich dôvodom i spôsobom.
Ak by ten, čo v Cirkvi pohoršuje, bol amputovaný bez lásky a bez nádeje na návrat, rana by sa dlho jatrila a veľmi by škodila celému Tajomnému Telu.
–
Pri rozväzovaní nejde o vylučovanie človeka, ale o vylučovanie jeho hriechu.
Ak sa však niekto tak naviazal na svoj hriech, že sa ho nechce vzdať, musí sa vylúčiť z Cirkvi spolu s ním.
Ak sa ho vzdá, ruky predstavených ho môžu znova s ňou zviazať.
–
Ak by neboli vylučovaní z Cirkvi tí, čo sa nechcú vzdať svojho hriechu, to by bol znak nedostatku lásky k celku...
Ak by sa neprijímali do nej tí, čo museli z nej odísť, to by zas bol znak nedostatku lásky k chybiacemu, ktorý robí pokánie.
V prvom prípade by sa hrešilo prílišnou zhovievavosťou, v druhom zle pochopenou spravodlivosťou.