Udalosť, ktorú sme čítali, stala sa na prvej Kristovej ceste do zahraničia – vo Fenícii.
Vystupuje v nej okrem Krista choré dievča, utrápená matka a súcitní apoštoli.
O dievčati evanjelium hovorí, že bolo posadnuté zlým duchom, a to duchom nečistoty – diabolstvom smilstva.
O matke sa hovorí, že bola Sýrofeničanka – cudzinka a pohanka.
O Kristovi, že jej prosbu o uzdravenie dcéry najprv odmietol, ale po vytrvalej prosbe a na príhovor apoštolov – ako uvádza Matúš – predsa len vyslyšal.
Udalosť možno pochopiť aj ako obraz našej veľmi častej skutočnosti.
Dievča posadnuté nečistým duchom nám vhodne predstaví dušu oddanú nemravnosti.
Matka zas človeka, ktorý si zaumienil dostať svoju dušu z tohto hrozného osídla.
Apoštoli nám predstavia kňaza, ktorý sa svojimi modlitbami prihovára u Pána, aby chorého zbavil tohto nešťastia.
Zaujíma nás zaiste, ako možno toto diabolstvo v sebe alebo v inom objaviť, aké má prejavy.
Niekedy podobné ako v telesnej oblasti malária.
Človek najprv stráca chuť k duchovným pokrmom ako je modlitba a sviatosti; následkom hladu stráca silu a konečne život. Jeho malátnosť prechádza do spánku a spánok do smrti.
Ale sú aj zúrivé nečisté diabolstvá, ktoré ženú človeka k hriešnemu ukojeniu bez ohľadu na okolie; ktorému je vtedy jedno, či ním zničí zdravie, budúcnosť a večnosť sebe alebo inému.
A sú aj také prípady, keď sa posadnutý týmto diabolstvom nebojí ísť za svojím uspokojením ani cez mŕtvoly. Vraždy a samovraždy pohlavne zneužitých, o ktorých sa dozvedáme z tlače, sú prejavy práve tohto diabolstva.
A kto má takto zamorenú dušu, je Sýrofeničan – cudzinec – ten nepatrí do Božej rodiny a nemá nárok na chlieb.
Ale ani takáto posadnutosť nie je dôvodom zúfať si.
Kristus má viac sily ako všetky diabolstvá dokopy a svojou dobrotou môže prevážiť ťarchu všetkých našich hriechov.
Ak ho človek prosí s takou vierou a pokorou a s takou vytrvalosťou ako kananejská matka, neprosí nadarmo.
A ak sa k jeho modlitbe pridajú aj Kristovi učeníci, Pán dá chlieb aj šteňatám a urobí z nich deti.
Brat, sestra, a teraz chvíľka ticha...
A v tom tichu otázka: Je moja duša úplne voľná od tohto diabolstva?
Alebo nie je?
V obidvoch prípadoch treba zložiť ruky k modlitbe.
V prvom prípade, aby nás Pán od takejto posadnutosti zachránil.
V druhom, aby nás od nej oslobodil.