Málokto má medzi ľuďmi toľko lásky, ale aj toľko nenávisti a nepriateľstva ako náš Pán Ježiš Kristus. Počujme, čo ľuďom diktovala nenávisť voči nemu kedysi:
„Zviažte ho a opatrne veďte. Pribite ho na kríž a pozorujte. A keď bude zjavne mŕtvy, ešte ho prebodnite... Ale ani potom mu neverte.
Keď ho pochováte, nezabudnite zapečatiť hrob a postaviť k nemu stráž.“

Možno povedať, že ľudská zloba ešte nikoho tak dôkladne nezabila a tak starostlivo nepochovala ako Krista; ale pritom sa nikoho po smrti tak nebála ako práve jeho.
A tento strach jeho protivníkov bol naozaj vždy aj odôvodnený.

My sa im usmejme. Veď ako možno zabiť Pôvodcu života, zavrieť do hrobu a ustrážiť toho, ktorý sa vie živý ukryť do kúska chleba a vteliť sa do Cirkvi...
Je zbytočné hľadať živého medzi mŕtvymi. Smiešne je hľadať Krista v minulosti ako kohosi, ktorého pochovali a na ktorého sa zabudlo.

Myslíte si, priatelia, že zabijete a pochováte toho, ktorý je prítomný v Cirkvi?
Omyl.
Tertulián vám povie, že krv mučeníkov je semenom nových kresťanov. A ak sa vám aj niečo podarí pre našu slabosť, bojte sa, že zas vstane a budete mať väčšie starosti s mŕtvym ako so živým. Táto história sa stále opakuje. To je zákon vpísaný do dejín.
Ale konečne, načo hovoriť.
Vy sami neveríte, že by bol mŕtvy; ani to neveríte, že by bolo možné zabiť ho... Preto je vo vás tá stála obozretná zúrivosť... Ale len zúrte. Nám to slúži ako ďalší dôkaz, že Kristus naozaj vstal z mŕtvych a ďalej žije...
Proti mŕtvemu netreba bojovať.

Pane Ježišu Kriste, daj nám pri stretaniach s tvojimi a našimi protivníkmi silu nosiť na svojich telách – ako hovorí tvoj apoštol Pavol – tvoje umieranie, aby sa tak zjavil v nás aj tvoj život, tvoj pokoj, víťazstvo a sláva.
Amen.