Keď Boh zveruje človeku dajakú úlohu, pridelí mu toľko sily a schopností, koľko na jej zvládnutie potrebuje.
Je preto vždy bez dôvodu strach z toho, k čomu nás povoláva Boh. Pavol zhrnul svoju skúsenosť v tomto ohľade do tejto vety: „Všetko môžem v tom, ktorý ma posilňuje.“ (Flp 4, 13)
Keď žiadal Pán od praotca Abrama (neskoršieho Abraháma), čo bolo nad jeho sily a možnosti, povedal mu vo videní takto: „Neboj sa, Abram, ja som tvoj štít.“ (Gen 15, 1) „Abram uveril Bohu a to sa mu počítalo za spravodlivosť.“ (Tamže 6.)
A keď posielal Pán Mojžiša, aby porobil prípravy na vyslobodenie vyvoleného ľudu z Egypta, aby presvedčil a zorganizoval jeho vodcov, Mojžiš sa vyhováral: „Nie tak, Pane! ... mám nemotorné ústa a ťarbavý jazyk... A teraz len choď! Ja budem s tvojimi ústami...!“ (Ex 4, 10; 12)
Takú istú odpoveď dostal aj Jeremiáš, keď sa pri pozývaní za proroka vyhováral na svoj mladý vek a zlú výrečnosť (porov. Jer 1, 5).
Pannu Máriu si vybral Boh, aby dal cez ňu svetu toho, ktorý bol očakávaním národov. Pripravuje si ju na prijatie tejto úlohy, a preto ústami anjela vyslovuje to isté uistenie: „...Pán s tebou... Neboj sa,...“
A takisto si počína Ježiš, keď posiela svojich apoštolov krstiť národy a učiť ich zachovávať všetko, čo prikázal.
Posmeľuje ich: „A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta.“ (Mt 28, 20)
Aj my dostávame od Pána, a to pri každom bohoslužobnom zhromaždení, dvojitý rozkaz, dvojitú úlohu: prijať jeho slovo a jeho život a potom ich zaniesť, zasadiť do prostredia, v ktorom žijeme.
Toto poslanie nie je ľahké.
Aby sme nestrácali odvahu, kňaz sa k nám obracia a pripomína nám stálu Pánovu blízkosť slovami: „Pán s vami!“
Odpovedáme mu: „I s duchom tvojím.“
Jeho úloha je totiž tá istá.
Brat, sestra, ak si uvedomíme, že je Pán neviditeľným, ale účinným pomocníkom pri každej úlohe, ku ktorej nás volá poslušnosťou, vnuknutím alebo potrebou blížneho, nikdy nebudeme nervózni a nastrašení.