Peter sa nestačil prebrať z údivu nad tým, že Ježiš pozná jeho minulosť, veď ho oslovil: „syn Jánov“ a už mu dáva meno, ktoré vyjadruje jeho budúcnosť – jeho poslanie: Peter, Skala, Základ.
A Pán každého z nás takto pozná.
Prv o nás vedel než ktokoľvek.
Vedel, čím budeme, prv ako sme existovali.
On nás totiž stvoril a stvoril preto, že bolo treba v jeho pláne zastať jedno miesto, jednu úlohu, splniť jedno poslanie.
A preto, že je Boží plán so svetom veľký, nech nikto z nás netrpí komplexom menejcennosti.
Akokoľvek sa zdáme drobní a malicherní, sme všetci veľmi dôležití.
My sami máme rozumom poznať toto svoje miesto v Božom pláne a vôľou sa slobodne rozhodnúť za jeho splnenie.
Ak by sme ešte mali v tomto ohľade nejaké neistoty a nejasnosti, vedzme, že krstom a birmovkou sme všetci celkom iste povolaní k svätosti, povolaní sme stať sa soľou zeme, svetlom sveta a kvasom spoločnosti. A to znamená milosťou mať stále v sebe Ježiša Krista a stále ho apoštolským pôsobením okolo seba rozdávať.
Skutočný problém, ktorý si tiež musí riešiť každý sám, je až v tomto: Komu zo svojho okolia Ježiša Krista dávať predovšetkým a cez koho? Cez rodinu pokrvnú alebo duchovnú?
A najväčším osobným problémom bude: ako ho dávať najosožnejšie, najúčinnejšie? Ktorými schopnosťami, akým štýlom, akými prostriedkami, z akej spoločenskej pozície? Ako najrýchlejšie objaviť všetky svoje talenty a dať ich do kolobehu?
Ak sme už skúšali, ale zatiaľ neúspešne, neklesajme na mysli...
Ani Peter nebol hneď Skalou.
Mnoho ho to stálo, kým sa ňou stal.
Ak nie som ešte Kristom, hoci sa volám kresťan, nebudem rezignovať.
Boh mi postupne odkryje seba, mňa a cestu.
Z mojej strany sa nežiada viac, len stála pozornosť a ochota spĺňať tú pridelenú úlohu v jeho pláne tak, ako mi ju bude on sám vnuknutiami i vedením svojej Cirkvi odhaľovať.