Podľa Ježiša Krista je dobrý len jeden – Otec, ten na nebesiach.
Ostatní všetci potrebujeme nápravu, pokánie.
A kto si myslí, že nie, ten ho potrebuje najviac.
Podľa mnohých z nás je pokánie krátka duchovná očista, ktorá sa robí v spovednici dva-tri razy do roka; v lepšom prípade raz za mesiac. Podľa Krista Pána je to však radikálna zmena doterajšieho života, alebo aspoň úprimná snaha čím prv ju na sebe uskutočniť.
Ak som pyšný a mnoho si o sebe myslím, treba sa mi ihneď navyknúť na pokorné priznávanie pravdy o sebe.
Ak som nečistý v myšlienkach, v žiadostiach, v slovách alebo i v skutkoch, tak mi treba povedať hneď definitívne: „Dosť!“
Ak som nemierny v jedle, v pití a v rečiach, tak posledný prípad v tomto ohľade bude naozaj posledný.
Ak ma lenivosť zdržuje od služby Bohu a ľuďom, tak si už dnes zavediem presný a prísny denný režim.
Ak rád šomrem, budem zatiaľ hľadať dôvody lásky ku všetkým, kým sa vo mne nezláme posledný predsudok a odpor, kým nezhasím v sebe posledný zvyšok antipatie.
A mohli by sme takto ešte dlho pokračovať a každý z nás by si musel priznať mnoho toho, čo treba odstrániť.
K tomu jedna pripomienka: Zlo sa zanecháva tým, že sa koná dobro.
Veď už to samé je veľké zlo – hovorí svätý František Saleský – nerobiť nijaké dobro.
Aj podľa Ježiša Krista je zlý každý strom, čo nerodí dobré ovocie. Preto nás najrozličnejšími spôsobmi nabáda k zmene, k pokániu, k duchovnej produktivite.
Prečítané evanjelium uviedlo tri z nich:
Pilát, ktorý dal pri bohoslužbe povraždiť vznetlivých a slobodychtivých Galilejcov, je predstaviteľom politických incidentov, ktoré vo svete stále vznikajú a maria ľudské životy.
Správami o vojnách, revolúciách a politických vraždách nás Boh upozorňuje: Môže to vybuchnúť aj v tvojej blízkosti... Naprav sa, kým máš čas.
Veža v Siloe, ktorá náhle pochovala vo svojich troskách osemnásť ľudí, pripomína zasa prírodné katastrofy ako sú zemetrasenia, povodne, choroby, ktoré pochovávajú niekedy v pár minútach státisíce.
A tieto tým silnejšie volajú k pokániu, čím sú nepredvídanejšie.
A podobenstvom o neplodnom figovníku nám Kristus Pán chce povedať, že Boh na polepšenie každého čaká určitú dobu. Ak čaká márne, neplodný strom vytne a vyhodí z vinice.
Výzva tohto podobenstva platila kedysi tým, čo ho počúvali priamo z jeho úst.
Dnes ju dostávame my.
A preto, že nevieme, koľko chce Boh ešte čakať na našu nápravu, či tri alebo len jeden rok, mesiac alebo len deň, začnime ihneď.
Modlitbou...
Tou začínajú, pokračujú i končia všetky opravdivé vnútorné reformy...