„Hľa, Boží Baránok!“
Pre vysvetlenie týchto Jánových slov, ktorými ukázal svojim dvom učeníkom na Ježiša, treba siahnuť hlboko do dejín vyvoleného národa.
Keď sa faraón ešte zdráhal prepustiť izraelský ľud z otroctva, dal Pán Mojžišovi a jeho bratovi Áronovi takýto pokyn:
Nech každý židovský otec v podvečer štrnásteho dňa prvého mesiaca zabije pre svoju rodinu jednoročného bezchybného baránka, zabije ho a nech mu pritom nepoláme kosti, nech namaže jeho krvou veraje svojho domu, nech ho upečie a tej istej noci nech ho zjedia s nekvaseným chlebom a horkými bylinami... Lebo prejdem v tú noc krajinou a pobijem v Egypte všetkých prvorodených.
Len ten dom ušetrím, v ktorom nájdem dvere poznačené krvou...
Predpovedaná rana aj prišla a bola silnejšia než faraón.
A vyvolený národ mohol nadšene spievať Bohu pieseň chvály za vyslobodenie na druhom brehu Červeného mora.

Túto veľkú noc, noc vyslobodenia z otroctva, si Židia mali podľa Pánovho rozkazu pripomínať výročným sviatkom a jesť v ten deň veľkonočného baránka.

Okrem toho sa každý večer prinášal v chráme jeden baránok ako obeta.
Ten prvý, egyptský, chránil od telesnej smrti.
Ten druhý, každodenný, mal zmierovať ľud s Bohom a chrániť od duchovnej smrti.
Keď stál Ján s učeníkmi na obvyklom mieste a ukazoval na Ježiša slovami: „Hľa, Boží Baránok!“, bol práve podvečer a v chráme stúpal posledný dym z dohárajúceho mäsa.
Veľmi veľa povedal Ján svojim učeníkom o Kristovi touto vetou.
Ako zabíjal izraelský otec bezchybného baránka, aby zachránil svoje deti od časnej smrti, tak dal nebeský Otec Tohto na záchranu od večnej smrti.
Obetuje ho bez polámania kostí a presne v predvečer štrnásteho dňa prvého mesiaca.

Brat, sestra, pri každej svätej omši nám kňaz opakuje túto scénu od Jordána.
Jánovými slovami nám ukazuje toho istého Baránka, aby nám pripomenul, že ak nechceme duchovne zomrieť, musíme si – obrazne povedané – natrieť jeho krvou veraje svojho domu, v doslovnom význame: poznačiť si ňou pri svätom prijímaní svoje ústa.
A on sám nám nechal taký odkaz prv, než sa dal zabiť.

Výslovne povedal: „Ak nebudete jesť telo Syna človeka a piť jeho krv, nebudete mať v sebe život“ – zopakujete na sebe Egypt – otroctvo a smrť.

Nech nám Pán pomôže pochopiť svätú omšu, ktorou slávime veľkonočné tajomstvo nielen ako povinnosť, ale ako svoju najnaliehavejšiu duchovnú potrebu.