I
V podobenstve o hospodárovi a zlodejovi vyzýva Pán k stálej pripravenosti na jeho druhý príchod.
V podobenstve o vernom a zlom sluhovi dopĺňa túto svoju výzvu v tom zmysle, že naša pripravenosť, o ktorej hovorí, nemá spočívať len v akomsi bezchybnom trpnom čakaní, ale že ju treba vidieť v trvalej činnej starosti o Božiu čeľaď, to jest o tých, čo patria alebo majú patriť do jeho Cirkvi... Ak sa nám v tomto druhom podobenstve výslovne hovorí, že sluha, ktorý stojí o Pánovu odmenu, má dávať jeho čeľadi všetko potrebné a dávať jej to načas, naznačuje sa tým, že každý z nás by mal osobne poznať potreby tých členov Božej rodiny, ktorí spadajú do okruhu jeho zodpovednosti, a z tohto dôvodu by mal nielen žiť medzi nimi, ale aj spolu s nimi...
II
Keby hospodár vedel, v ktorú nočnú hodinu príde zlodej, veruže by bdel – najmä keby si uvedomil, že tých zlodejov je viac a že dvaja z nich, smrť a hriech, chodievajú veľmi často spolu a v jednej chvíli sú schopní obrať človeka o všetko, čo si nazhromaždil pre čas i pre večnosť...
Môj pán sa oneskoruje. – Áno, oneskoruje sa... Ale aj prekvapuje...
Oneskoruje sa preto, že je milosrdný a zhovievavý.
Prekvapuje preto, že je svätý a spravodlivý.
III
Všetci sme si tak trošku navykli spoliehať sa na Pánovo meškanie...
Hovorievame si preto – ak nie nahlas, tak aspoň potichu: Ale veď ešte nemám roky...
A zdravie mi zatiaľ slúži...
A kým žijem, vždy mám ešte čas ponaprávať chyby, ktoré som urobil...
Buďme opatrní.
Ak máme čas, nevieme, či budeme mať aj príležitosť.
Ak budeme mať príležitosť, nevieme, či budeme mať aj chuť...
A ak by sme aj chuť mali, nevieme, či nám pritom nebude chýbať potrebná výdrž.
Pán nám tu hovorí, že nemá rád takéto nemúdre spoliehanie sa, a chce nás upozorniť, že ho nenávidí a tresce.
IV
Pane, len o jedno ťa tu chcem poprosiť...
Odpusť nám milostivo všetky doterajšie nedbalosti v tvojej službe a dopraj láskavo ešte toľko času, príležitostí, chuti i sily, aby sme mohli všetko, ako si praješ, napraviť. Amen.