I
Len čo si Pilát uvedomil, že bol voči Židom slabý, už im aj začal dokazovať svoju silu...
Zákon im dovoľoval popraviť v ten istý deň iba jedného. On však pripojil k Ježišovi ešte dvoch, ktorých evanjelisti nazvali lotrami. Ježišov kríž dal postaviť do stredu.
A to znamenalo asi toľko: Aký národ, taký kráľ...
A aby Židia nevideli v tom iba náhodu, dal im to aj na písme: Židovský kráľ...
Na rímskom kríži...
A v strede.
Ako kráľ lotrov...
Ste lotri, Izraeliti, len čo je pravda...
Ale máme vás v ruke...
Takto nejako vyzerali v konečnom súčte vladárove úpravy...
Židia scitliveli a začali protestovať:
Nepíš: Židovský kráľ...
No Pilát si stál tvrdo na svojom.
Najstrašnejšie na tom bolo, že čo napísal, bola naozaj pravda...
Vyvolený Boží ľud vydal do rúk pohanom svojho pravého, vekmi túžobne očakávaného Kráľa a tešil sa, veľmi sa tešil, že sa mu tak rýchlo podarilo zbaviť sa ho.

II
Ježiša v prostriedku – medzi spoločensky nebezpečných... Nuž, to je pravda, že pre jestvovanie a napredovanie takej spoločnosti, aká ho odsúdila a vydala na smrť, bol a bude Ježiš svojou náukou i spôsobom svojho života vždy nebezpečný...

Židovský kráľ. – To bola obžaloba...
Len treba povedať, koho obžalúval tento nápis...
Ježiša Nazaretského, Kráľa vekov, určite nie...

III
Židom sa podarilo dostať Ježiša na kríž a pokladali si to za veľký úspech...
Ale buďme skromní.
Nestavajme sa príliš vysoko nad nich.
Robíme predsa to isté.
Aspoň tomuto niečo veľmi podobné, veľmi blízke.
Stáva sa, napríklad, že ďakujeme Bohu za niektoré osobné alebo spoločné úspechy a tešíme sa im, hoci keby sme mali odvahu zmerať ich Božou mierou, museli by sme sa poriadne udrieť do pŕs a veľmi pokorne prosiť o Božie zmilovanie...

IV
Nie je rozhodujúce, ako nás súdi svet. Ani to, čo si my sami o sebe myslíme.
Rozhodujúci je, Bože, len tvoj rozsudok.
Pomáhaj nám, prosíme, osvojiť si ho z tvojho slova a presvedčíme sa, že aj na kríži možno kraľovať a aj na tróne je možné byť otrokom. Amen.