I
Peter a Ján zaobstarali baránka, zabili ho, pričom dbali, aby mu nepolámali kosti.
Jeho krv potom kňazovými rukami vyliali na oltárne schodište, pripravili ho na stôl s horkými bylinami a ovocnou omáčkou, ktorá im svojou farbou mala pripomínať egyptské tehly.
Pridali nekvasený chlieb a pre každého účastníka štyri dávky vína.
Okolo podkovovitého stola rozmiestnili ležadlá.
Pri takýchto príležitostiach ich nebývalo menej ako desať, ale ani viac ako dvadsať...
K tomu všetkému pripravili nádobu s vodou, medené umývadlo a utierky. Stolovanie sa začalo a pokračovalo podľa ustáleného poriadku, až potiaľ, kým Ježiš nevstal od stola a nezačal umývať učeníkom nohy. Zdá sa, že mu šlo o tiché napomenutie, ktoré si apoštoli v tomto prípade naozaj zaslúžili.
Keď si totiž sadali k stolu, hádali sa o miesta (Lk 22, 24). Možno pod Judášovým vplyvom, ktorý chcel byť blízko stredu, aby lepšie skryl svoj zámer a presnejšie zachytil, o čom sa bude hovoriť...
Podľa textu, ktorý nasleduje, sa zdá, že sa mu to aj podarilo.
Ak bol Ježiš v strede stolového oblúka a podľa židovského zvyku sa opieral o ľavý lakeť, mal za chrbtom Petra, pred prsami Jána a hneď vedľa, na treťom čestnom mieste, zradcu...
Umývanie nôh začínal Ježiš pravdepodobne od Petra. Inak by bolo ťažko vysvetliť prudkosť Petrovej reakcie na túto Majstrovu službu.
Ale dobre, že takto zareagoval.
Dal tým nášmu Pánovi príležitosť na slová, ktoré sme veľmi potrebovali.
Práve z nich sme sa dozvedeli, že okrem celostného očistenia krstným kúpeľom potrebujeme aj umývanie nôh, ktoré sa nám pri každodennom zhone za chlebom a za radosťou veľmi ľahko zašpinia, že potrebujeme aj to umývanie, ktoré sa v Cirkvi robí rozličnými formami sviatostného a mimosviatostného pokánia.
Ak sa umývanie nôh udialo tesne pred ustanovením Eucharistie, aj to nám niečo hovorí.
Môže to byť pre nás výzva obmyť si pred každou sviatostnou hostinou dušu od všetkého, čo ju nejako znečisťuje. Pri tomto zvláštnom obrade šlo nášmu Pánovi vcelku o to, aby prejavil učeníkom lásku, ktorá spočívala v službe a v odpúšťaní, a aby im ju najprv ukázal a až potom prikázal...
II
Vstal od stola – odložil vrchné rúcho a umyl učeníkom nohy. A keď si ho potom znova obliekol, sadol si.
A tým všetkým akoby bol povedal: Vzdal som sa božskej hodnosti a kvôli vám som prijal podobu i úlohu sluhu, aby som sa potom znova odial slávou, ktorú som mal predtým u Otca, a sadol som si po jeho pravici.
Ak ťa neumyjem. – Ak ťa týmto svojím ponížením nevyliečim z tvojej pýchy, nebudeš môcť byť so mnou...
Keď im umyl nohy – až potom si sadol, aby im ako budúcim učiteľom pripomenul, že pri výchove Božieho ľudu majú kvôli zrozumiteľnosti a účinnosti svoje slová predchádzať činmi.
III
Ježišovo konanie vždy zaväzuje.
Veď len natoľko sme jeho, nakoľko sa snažíme napodobniť ho.
Ak si uvedomíme, koľko služieb nám preukázal, najmä takých, ktorými nás urobil celých čistými, nemali by sme zostať iba pri citoch.
Toto Božie slovo by nemalo odznieť v našich ušiach bez toho, aby sme sa aspoň v duchu nesklonili niekomu z bratov k nohám.
IV
Pane Ježišu, pomôž nám dobre si uvedomiť, čo si týmto svojím počínaním povedal nám, svojim učeníkom, a uschopňuj nás, prosíme, byť nielen duchom, ale ak treba, i telom pri nohách našich bratov, nevynímajúc ani tých, ktorí nás zrádzajú. Amen.