I
Vo štvrtok večer sa Ježiš nevrátil do Betánie.
Začínala sa noc, v ktorej si väčšina Židov každoročne pripomínala vyslobodzujúci útek z Egypta.
Ježiš tu nechcel byť výnimkou.
Poveril preto Petra a Jána, aby pripravili spomienkovú večeru, to jest pečeného baránka s horkými bylinami a nekvasený chlieb s červenou omáčkou.
Večera mala byť zároveň aj ich rozlúčkou. Keď sa ho pýtali, kde si ju praje, odpovedal len nepriamo.
Najskôr preto, že nechcel, aby mu Judáš zasiahol do tohto stolovania svojou zradou.
Choďte do mesta – povedal dvom spomínaným apoštolom. – Keď stretnete muža s krčahom, vojdite za ním.
Ak v Oriente chodili po vodu ženy, muž s krčahom bol pre apoštolov zaiste dosť zreteľným znamením...
Tu nás môže ešte zaujímať, prečo Ježiš slávil veľkonočnú večeru už vo štvrtok.
Vieme totiž, že Židia sa až v piatok zdráhali vojsť do Pilátovho domu, kde by sa obradne znečistili a nemohli potom jesť baránka...
Na tento problém dáva súčasná exegéza takúto odpoveď: Ježiš sa v tomto ohľade nepridával k saducejom, ktorí slávievali spomienkovú večeru o deň neskoršie, ale sa pridal k farizejom...
Podľa farizejského zvyku jedol teda veľkonočného baránka so svojimi už vo štvrtok, aby v piatok mohol byť ním sám...
II
Stretnete človeka, ktorý bude niesť džbán vody – ktorý zostane navždy pripomienkou, že aj v takej rodine, ako je táto moja, môžu prísť chvíle, v ktorých ústa nesmú povedať všetko, čo by srdce chcelo...
Keď sa v nich ocitnú moji učeníci, nech si spomenú, že v takýchto prípadoch si treba pohľadať nejakého muža s krčahom, že si treba nájsť nejakú reč, ktorá by zachránila, čo treba, bez toho, aby ublížila pravde a láske.
III
Ani naše duchovné rodiny sa nevyhnú takýmto bolestným rozpoloženiam, aké tu skúsilo Kristovo spoločenstvo.
Ale ako v tomto prípade, tak aj vo všetkých ďalších mali by takéto stavy byť len výnimočné, len ojedinelé...
Všetky duchovné spoločenstvá by mala bežne poznačovať vzájomná otvorenosť.
A ako je to v našom?
Nie sú v ňom náhodou práve moje slabosti príčinou napätia a opatrného mlčania?
Ak áno, treba ich zavčasu vyznať a zavčasu sa ich začať zbavovať, pretože každá z nich nás môže postupne doviesť k zrade.
IV
Pane, pomôž nám čím prv spoznať a dať spoznať všetky naše slabosti, ktoré by mohli tvoju Cirkev nútiť do nepríjemnej, ba aj hriešnej uzavretosti.
Nech sa aj naším pričinením stáva stále viac takou rodinou, akou si ju ty naplánoval a chcel vždy mať. Amen.