I
Ježišov slávnostný vstup do ohradeného mesta s množstvom pútnikov zobúdzal v ľude, najmä v Galilejčanoch, túžbu po Mesiášovi – Osloboditeľovi, ktorý mal podľa starého podania vystúpiť na scénu práve na veľkonočné sviatky.
Vedúcimi, ktorým ešte stále znelo v ušiach búrlivé Hosanna, lomcovala pritom závisť, strach pred Rimanmi, ale najmä hnev...
Nazaretčanov vplyv sa im zdal prisilný.
Zišli sa, aby sa poradili.
A keď sa poradili, rozhodli sa, že ho zabijú...
No nie cez sviatky – povedali – kvôli ľudu, ktorý s ním drží.
Aby sa im nestratil medzi odchádzajúcimi pútnikmi, dali ho sledovať.
Lenže k tomuto ich rozhodnutiu mal aj on čo povedať... A povedal...
Oznámil učeníkom, že to, čo sa má s ním stať, stane sa o dva dni, teda práve cez sviatky...
Toto odlišné plánovanie zosúladil jeden z jeho Dvanástich.
Zradou.
Za trojmesačnú nádennícku mzdu.
Vydal ho veľkňazom.
Veľkňazi Pilátovi.
Pilát vojakom.
A vojaci smrti.
Ale presne vtedy a tak, ako to chcel Otec.
Aj Judášova ziskuchtivosť, aj veľkňazská žiarlivosť, aj vladárova nerozhodnosť, aj davová zaslepenosť, ba dokonca aj vojenská tuposť, všetko poslúžilo Bohu, aby sa splnil jeho spásny plán.
II
Uzniesli sa. – Ale ako smiešne musela vyzerať ich opatrnosť a ich sila, keď sa šli zmocniť toho, ktorý bol rozhodnutý sám sa im vydať...
Čo mi dáte? – Čo chcete dať Judášovi, ktorý zo všetkého ťaží, ktorý vie všetko speňažiť...
Aj Krista...
Chodil s ním kvôli mešcu...
A kvôli mešcu sa s ním aj rozchádza...
Nuž, čo iné mu môžete dať, ak nie peniaze?
III
Skutočnými víťazstvami Kristových nepriateľov sú len zrady, ktorých sa na ňom dopúšťajú jeho priatelia...
A nejakí Judáši sa medzi jeho učeníkmi vždy nájdu... Túžba po peniazoch, strach pred utrpením a pretvárka, ktorou sa možno stať rýchlo úspešným, ich plodí viac ako dosť.
Ale to už nie je také zlé, keď sa niekto stane Judášom.
Zlé je, keď sa ním niekto stáva, keď začína odchádzať, keď sa postupne vzďaľuje od Brata a od bratov...
Tento proces odcudzovania sa Kristovi a spoločenstvu sa deje obyčajne pomaly, nebadane.
Potrebné je preto pravidelne sa zastavovať a dôkladne sa kontrolovať ohľadom smeru svojho duchovného pohybu. Napríklad aj takýmito otázkami: Aký je môj prítomný vzťah k Pánovi a k cirkevnému spoločenstvu?
Ako sa prejavuje tento môj vzťah v citoch, v názoroch a návykoch?
Čo musím povedať o chvíľach, v ktorých sa mi Ježiš približuje vo svojom slove a v eucharistickom chlebe? Ako ich využívam na svoju záchranu?
Veľmi potrebuje takéto zastavenia, kto sa nechce vzdialiť od Pána a stať sa jeho zradcom.
IV
Pane, všetci odsudzujeme Judášovu nevernosť, a predsa, ako málo dbáme, aby sme sa jej vyhli vo svojom dennom živote...
Koľko nebezpečných vzďaľovaní sa od teba a od bratov pre hmotu, pre kariéru, kvôli pochvalám a uznaniam.
Pane, pomôž nám odpútať sa konečne od všetkého, čo nás vedie k nevernostiam, ktoré ťa veľmi urážajú a nám veľmi škodia. Amen.