Vo svete je toľko druhov jednoty, že by bolo veľmi ťažké vymenovať všetky. Spomeňme preto aspoň niektoré.

Povedľa pravej náboženskej jednoty je tu aj politická, národná, spoločenská, kultúrna, ekonomická, ale aj zbojnícka, lotrovská.

A každá z nich môže byť faktická alebo taktická, trvalá alebo dočasná, dobrovoľne utvorená alebo demagogicky vynútená.

Zdá sa, že nespravíme veľkú chybu, keď všetky tieto jednoty zaradíme iba do dvoch skupín: do skupiny tých, ktoré rešpektujú Boha a jeho vôľu a do skupiny tých, ktoré sa spájajú proti nemu.

My vieme, ba aj cítime, ako svet utvára tú jednotu, ktorá je namierená proti Bohu a ako sa tvorí tá, ktorá vzniká podľa jeho vôle.

Svet stavia človeka proti Bohu dvojako: Najprv mu ponúkne to, čím ho priláka, podľa starej osvedčenej skúsenosti: panem et circenses – chlieb a zábavu. Keď sa mu to podarí, dáva mu v balení týchto jeho dvoch odvekých túžob svoj existencionalizmus, naturalizmus a ateizmus. Tým, ktorí prijmú jeho ponuky, lichotí a robí im reklamu. Tých, čo ich odmietajú, najprv ohovorí, potom nimi opovrhne a vylúči ich zo svojej väčšiny, v ktorej svet vždy bol, je a vždy bude... A tu potom začína aj ukracovanie na majetku i na slobode... ktoré sa kde-tu stávajú aj otvoreným prenasledovaním.

Proti tejto jednote, ktorú predstavuje svet, stojí tá, ktorú tvorí Boh.

Keď náš Pán myslí na silu sveta a slabosť človeka, prosí Otca za svojich apoštolov, aby ich posvätil pravdou, ktorá je v Božom slove: Otče, posväť ich pravdou. Tvoje slovo je pravda.

Nie je ľahké vzoprieť sa väčšine a zostať sám. A potom sa niet čo čudovať, že Ježiš tak úpenlivo prosí svojho nebeského Otca za učeníkov, ktorých opúšťa, hoci len nakrátko. Veď nie je možné obstáť v boji o jednotu s Bohom proti svetu a vlastnému telu, ak nám v tom nepomáha Boh.