Z tohto Božieho slova sa dozvedáme, že večný život spočíva v poznaní Otca a jeho Syna.

A tento život, toto inchoatio vitae aeternae – ako hovoria teológovia, začína už tu na zemi. Začína tým teoretickým poznávaním Otca a Syna, ktoré nadobúdame evanjelizovaním a katechézou a ktoré pokračuje skúsenostným poznaním spočívajúcim v pozornom sledovaní všetkého, čo Boh pôsobí v nás a okolo nás, aby nás zasvätil do zámerov, ktoré má s nami.

Vrcholom poznania, v ktorom spočíva večný život, je poznanie Boha tvárou v tvár a splynutie s ním vo večnom šťastí.

Je isté, že by sme nemohli dosiahnuť skúsenostné poznanie Boha a cez toto potom ani to vrcholné, ktoré je jeho cieľom, keby sme ho nezačali poznávať teoreticky.

Na toto poznávanie, ktorým sa zaraďujeme do Cirkvi, máme veľa príležitostí, veľa možností od útleho veku až po smrť v starobe.

Vzácnou príležitosťou a možnosťou spoznávať Boha nielen teoreticky, ale aj pomocou skúsenosti, je uplatňovanie zodpovednosti za tých, ktorých nám zveril Boh v pokrvnej alebo duchovnej rodine. Nech nám tu pomôže aj výrok istého profesora, ktorý povedal: Veľa som sa naučil z kníh, viac od svojich profesorov, ale najviac od svojich žiakov.

Nech nás táto jeho skúsenosť povzbudí pri poznávaní Nebeského Otca a jeho Syna Ježiša Krista, či už ide o písané alebo ústne prednesené slovo, aby sme aj my týmto náukovým obohacovaním iných obohatili súčasne aj seba.

Bez snahy o toto trojité poznávanie Boha bola by naša nábožnosť len akousi povinnou ťarchou, planým formalizmom, ktorý by nám nedal nádej na večnú radosť v nebi.