Ako Ježiš Kristus neodišiel spomedzi nás svojou smrťou, tak neodišiel spomedzi nás ani svojím nanebovstúpením.
Týmito dvoma odchodmi teda nezrušil svoju prítomnosť medzi nami. On ju nimi len preformoval.
Je síce v nebi u Otca, ale súčasne aj medzi nami. Ale je tu skrytý, utajený. A potešme sa, že si zvolil práve túto formu svojej prítomnosti medzi nami.
Keby nebol tak urobil, mala by ho vo viditeľnej podobe možno len Palestína. Dnes ho máme aj u nás úplne voľného a každému prístupného, neobmedzovaného ani časom ani priestorom.
Bude vám to osožiť, keď odídem... povedal.
Keby bol medzi nami takým spôsobom, akým bol od svojho narodenia po smrť, a chceli by sme ho napríklad počuť, mohlo by sa tak stať len cez nejaké technické zariadenie – ak by mu, pravdaže, svet neprekazil tieto jeho vysielania. Takto však počujeme jeho slovo kedykoľvek máme oň záujem. Zaznieva nám zvnútra v jemných nabádaniach jeho Ducha, ktorého nám sľúbil i poslal. Keby nebol odišiel – hovorí tiež – Utešiteľ by nebol prišiel.
Ale počujeme ho aj v jeho ústne ohlasovanom slove. Povedal totiž apoštolom a ich nástupcom: Kto vás počúva, mňa počúva...
A keby sa z Palestíny vyberal na apoštolské cesty po svete, ako to teraz robí jeho zástupca, mnohí by sa chceli k nemu dostať, pozdraviť ho, podať mu ruku a uistiť ho, že ho budú poslúchať. Niektorým by sa to možno podarilo, ale či aj nám, to nevieme...
No keď je tak, ako je, môže sa ho každý z nás dotknúť... A to ešte ako intímne... Môže ho pobozkať, objať ho v bielej hostii a zostať s ním v takom úzkom spojení, že On je v nás a my v ňom.
A keby sme mu chceli vyjadriť svoju lásku nejakou službou alebo darom, ťažko by sme našli na to možnosť, lebo by bol zahrnutý darmi, službami a najrozličnejšími pozornosťami... Veď ho toľkí milujú. No teraz, v tomto stave vecí, máme neobmedzený počet možností slúžiť mu od rána do večera v trpiacich bratoch podľa jeho slova: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto najmenších mojich bratov, to ste mne urobili.
Je naozaj lepšie, že odišiel.
Čudne to znie, ale je to tak.
Máme ho aj tu, aj u Otca. Tam ako cieľ, tu ako cestu, ako prostriedok k tomuto cieľu.
Ak bývame občas smutní, to je znak, že sme ho v tomto ešte vôbec nepochopili.