Žiak odovzdal otcovi popísaný zošit a žiacku knižku s učiteľovou poznámkou – nie príliš lichotivou.
Otec pokrútil na znak nesúhlasu hlavou a pozrel sa na dieťa. Malo plné oči sĺz. Cítilo, že ten jeho starý popísaný zošit je naozaj neúhľadný a pritom plný chýb...
Prv, ako by bol otec výchovne prehovoril, dieťa sa ponáhľalo sľubovať: Otecko, do nového zošita už budem písať bez chýb...
Asi takto vyzerá aj situácia, v ktorej sa nachádzame na konci obdobia, za ktoré sme Bohu sľúbili, že budeme dokonalejší, jemu podobnejší vo všetkom, no najmä v láske k ľuďom.
Život je škola, Boh náš Otec a dni míňajúceho sa časového obdobia, v ktorom sme hodlali zmeniť sa, sú ako ten zošit znova poznačený neúhľadnosťou a chybami.
Stojíme pred Božou tvárou a ľúto nám je, že to znova vyzerá tak úboho.
A ako to bude vyzerať, ak dostaneme od Otca nový deň, nové obdobie? Možno sľúbime, že to bude lepšie?
Správne!
Len je tu otázka, či ten nový zošit dostaneme a ak áno, či ho dopíšeme.
Možno je už po zábehu auto, ktoré nás zrazí. Možno je v nemocnici už voľné jedno miesto pre nevyliečiteľne chorých a v pohrebných potrebách rakva, zhotovená na našu mieru...
Nikto z nás to nemá isté, ale možné je to vždy. A preto je vždy vhodné, ba potrebné, myslieť aj na túto možnosť a robiť všetko tak, aby bol Otec s nami stále spokojný.
Je pravda, sme slabí, a preto stále robíme nejaké tie chyby. Raz preto, že sa nám pri písaní do knihy života pošmykne ruka, inokedy preto, že sa dáme hocičím vyrušiť. Raz je tu rýchlosť, čím prv sa danej úlohy zbaviť, raz zas nechuť konečne ju začať a my potom večer, pri spytovaní svedomia alebo aspoň v rade pred spovednicou zisťujeme, že naše dni znova nevyzerajú dobre.
Všetci robíme nejaké tie chyby.
Jeden sa často hnevá, druhý je alebo pije viac ako treba, tretí žiadostivo siaha očami alebo i rukou po cudzom majetku alebo i po cudzom tele...
Ale to nie je ešte to najhoršie, ak popri týchto chybách máme aj snahu zbaviť sa ich, ak slzy, ktoré sa nám tlačia do očí, prenesieme v podobe potu na čelo.
Svätý František Saleský to tiež tak vidí, keď nás uisťuje, že naša dokonalosť nie je v jej dosiahnutí, ale v jej dosahovaní.
Pravdaže, ak je toto jej dosahovanie naozaj úprimné.