Keď Tadeusz Fedorowicz, prácou zodratý kňaz – osemdesiatnik, odovzdával svoje pastoračné skúsenosti mladému spolubratovi, medziiným mu povedal:

Nenamáhajte sa obracať hriešnikov.

To ponechajte dobrému Pánu Bohu...

Vy hlásajte pravdu. V tomto ohľade si vezmite za vzor jeho najmilšieho Syna, nášho Pána Ježiša Krista, ktorý hovoril pred Pilátom: “Ja som sa na to narodil a na to som prišiel na svet, aby som vydal svedectvo pravde.”

Toto poučenie nepatrilo len tomu jednému kňazovi. Patrilo všetkým kňazom i laikom. Lebo všetci sme tu len na to, aby sme hľadali a nachádzali pravdu a potom ju slovom i príkladom odovzdávali tým, čo ju ešte nenašli.

Netešme sa tomu, že sa nám diabli poddávajú; tomu sa tešme, že sa hľadaním a odovzdávaním pravdy zapisujú naše mená v nebesiach...

Koľko námah, energie i peňazí vyplytváme pri získavaní toho alebo onoho, aby sme ho zaradili do Cirkvi. A koľko radosti, ak sa nám v tomto ohľade čosi aj podarí. Pričom ani nepomyslíme, že tá starosť i tá radosť môže byť aj planá, nepravá... A je vždy taká, ak zabúdame, že jedine Boh môže meniť srdcia ľudí... a len ten sa stáva jeho apoštolom, kto nehľadá nič iné, len dosvedčovať skutočnosť, že slovo Boha, ktoré zostáva pravdou naveky, je živé a účinné, schopné spasiť toho, kto v toto slovo uverí.

Veľa sa dnes hovorí v Cirkvi o potrebe získavať jej, či už výchovou alebo apoštolátom, nových členov.

Ak chceme, aby sa na túto tému nehovorilo zbytočne, osvojme si slová nášho Pána, ktoré povedal Pilátovi: Ja som sa na to narodil a na to som prišiel na svet, aby som vydal svedectvo pravde. To je jediný pravý a úspešný apoštolát.