Obaja boli spravodliví...
Veď žili v manželskej jednote, kde je možné ľahšie dosiahnuť spravodlivosť voči Bohu i ľuďom najmä vzájomným dobrým príkladom, láskavými povzbudeniami a spoločnou modlitbou.
Alžbeta bola však neplodná a obaja boli v pokročilom veku...
Boh, ktorý stvoril svet z ničoho, vyviedol vodu aj zo skaly a životy aj z neplodných. Pre neho niet neriešiteľných problémov.
Keď raz Zachariáš konal kňazskú službu... stretol sa pri kadidlovom oltári s anjelom Gabrielom a tu sa stalo, čo neraz so žiaľom pozorujeme aj my pri našich oltároch: Boh prehovorí a kňaz, postavený do jeho služby, neverí dosť jeho slovu.
Ja som starec... namieta Zachariáš... a moja manželka tiež.
Mám svoje roky i svoju skúsenosť... A podľa tej sa nemôže stať to, o čom hovoríš.
A ja som Gabriel, – povedal mu anjel, – som posol Toho, ktorému nič nie je nemožné.
Podľa čoho to poznám...?
Predovšetkým podľa toho, že onemieš...
Kňazovi, ktorý neuveril Božiemu posolstvu, je lepšie mlčať...
Bez viery nemožno s osohom hovoriť o Bohu.
No v mlčaní, ktoré vedie k premýšľaniu nad sebou a k modlitbe, sa stratená viera dá ešte nájsť.