I
Za prvých svedkov Mesiášovho príchodu si vybral Boh pastierov.
Vybral si ľudí, ktorých verejná mienka natoľko obrala o vierohodnosť, že sa napríklad nikto neodvážil pozvať si ich na súd, aby svedčili v jeho prospech...
Boh však nimi neopovrhol.
A treba povedať, že sa mu to naozaj vyplatilo.
Ich svedectvo bolo v tomto prípade veľmi pôsobivé...
Čítame, že sa všetci divili nad tým, čo im rozprávali.
Ale tento krátky evanjeliový úryvok nehovorí len o pastieroch.
Informuje nás aj o Betlehemčanoch a o Pánovej Matke Márii. A tým nám stavia pred oči tri rozličné postoje k blahozvesti.
Betlehemčanov, ktorí si blahozvesť vypočujú, podivia sa jej, ale tým to končí.
Pastierov, ktorí ju vypočujú, ale myslia aj na iných a horlivo šíria, čo prijali.
A nakoniec nám toto evanjelium predstavuje Pannu Máriu, ktorá je krásnym vzorom tých, čo si prijatú blahozvesť zachovávajú v pamäti, rozmýšľajú o nej, upravujú si ňou svedomie a podľa nej potom hovoria i konajú.
Nevieme s istotou povedať, či nás chcel Svätý Duch prostredníctvom svojho evanjelistu Lukáša upozorniť na túto stupnicu vzťahov k blahozvesti, ale je isté, že nás upozornil.

II
Mária zachovávala vo svojom srdci – všetky tieto slová (a všetky udalosti)...
Nezabúdala na ne, lebo verila, že všetko, čo človek počuje o Božom Synovi, bude musieť v živote raz použiť.

A premýšľala – hľadala súvisy medzi jedným a druhým slovom o svojom Synovi, napríklad medzi prísľubom, podľa ktorého dostane slávny trón praotca Dávida, a medzi pokorujúcou skutočnosťou jaslí, medzi tým, čo sa o ňom dozvedá, a svojím vlastným životom. A konečne medzi touto ohromujúcou skutočnosťou, pred ktorou stála, a medzi životmi tých, ktorých mala okolo.

Jej styk s Božím slovom, to – podľa informácie evanjelia – nebolo naše zvedavé prevracanie stránok, na ktorých sa píše o všeličom zaujímavom.
To bolo prevracanie záhybov duše, ktorá si každú prijatú časť blahozvesti zachováva a premýšľa nad ňou, prežíva ju a v patričnom čase odovzdáva.

III
Pred svojím duchovným zrakom máme zdržanlivých Betlehemčanov, nadšených pastierov, ale aj tichú, nad všetkým uvažujúcu Pánovu matku.
Veľmi múdro si počíname, ak si pri tejto príležitosti práve ju zvolíme za vzor i pomocnicu pri stretaniach s Božím slovom.

IV
Pane, veľmi starostlivo si uchovávame tvoje činy a tvoje slová v knihách.
Je to potrebné, ale pritom nie dostatočné...
Tvoje činy a tvoje slová si treba zapisovať do srdca, do mysle a do každého svojho skutku.
Len vtedy sú správne zaznamenané.
Prosíme ťa, pomôž nám, aby sme ich podľa príkladu a na príhovor tvojej presvätej Matky zachovávali i odovzdávali ako živé a každému zrozumiteľné svedectvo o tebe, Božom Synovi a našom Pánovi. Amen.