Krstnou pečaťou sme boli na základe viery vyňatí zo sveta.
Žijeme síce ďalej v ňom, ale už nežijeme s ním. Veď všetko, čo je vo svete, je žiadostivosť tela, žiadostivosť očí a pýcha života...
Pretože sme aj my na Pánovu výzvu opovrhli svetskými lákadlami a položili na Božej roli svoje ruky na pluh, patrí aj nám táto jeho veľmi vážna pripomienka: Kto položí ruku na pluh a obzerá sa späť, nie je súci pre Božie kráľovstvo.
Ale preložme si toto jeho vážne upozornenie do konkrétnejšej reči, lebo je aj v našom súkromnom i spoločnom živote ešte stále dosť tých spätných pohľadov, zameraných do sveta a doprevádzaných túžbami byť nielen v ňom, ale aj s ním.
Po dostatočnom skonkretizovaní môže táto vážna Pánova veta vyzerať i takto:
Kto sľúbil Bohu čistotu a obzerá sa za ženami alebo mužmi vo fantázii, v tlači, na obrazovke alebo i v skutočnosti, nie je súci...
Kto žije v manželstve a túži aj za inými očami a za iným srdcom, ako je to jedno jediné, ktorému sľuboval vernosť do smrti v priaznivých i protivných okolnostiach, nie je súci...
Kto sa dal do služieb chudobného Krista, žijúceho v trpiacich bratoch, a pritom drží u seba aj to, čo nie je nutne potrebné, a obzerá sa za nadbytočnými peniazmi, za drahými vozidlami, luxusnými bytovými zariadeniami, vyberanými oblekmi i jedlami, nie je súci...
Kto sa podujal dôsledne zachovávať Pánovo slovo: Kto vás počúva, mňa počúva, adresované jeho zástupcom na zemi, a vymaňuje sa z poslušnosti ako tí, čo žijú vo svete, a robia si, čo sa im zachce, nie je súci...
Ale by sme použili ešte aj reč svätého Petra: kto je ako umytá sviňa, ktorá sa obzerá za kalužou, alebo ako pes za svojím vývratkom, nie je súci pre Božie kráľovstvo.
Dôvod tohto osudného obzerania je len jeden. A dá sa vyjadriť týmto jedným krátkym slovom: “Ale...”
Viem, že si Pán nepraje, aby som sa obzeral za cudzím telom, ale...
Viem, že chcieť mať viac ako treba, nie je jeho prianie, ale...
Viem, že treba poslúchať tých, ktorých mi dal miesto seba, ale...
Toto osudné slovo, ktoré je vždy tým spätným pohľadom od pluhu, urobilo už veľmi mnohých nesúcimi pre Božie kráľovstvo.
Nepatrím v niečom medzi nich už aj ja?