Toto Božie slovo nás upozorňuje, že “chodiť s Pánom” nie je to isté, ako “byť s ním”.

Aj Judáš s ním chodil, ale pritom bol mysľou a srdcom ďaleko od neho – niekde pri svojej pokladničke.

A v určitých momentoch “neboli s ním” aj iní z jeho učeníkov.

Petrovi napríklad musel raz Pán povedať: Odíď, satan, na pohoršenie si mi – vôbec nechápeš, čo je Božie. No najmä vtedy nebol Peter s ním, keď ho zaprel, vtedy boli preňho bližší Majstrovi nepriatelia.

A neboli s ním ani Zebedejovi synovia vtedy, keď im povedal: Neviete, čieho ste ducha. V tomto prípade nebol s ním ani jeho najmilší učeník, hoci s ním stále chodil.

Chodiť s Pánom, to znamená počítať sa za jeho verného učeníka, ale hlásiť sa k nemu iba krstom, nie životom... Byť členom spoločenstva veriacich, a pritom sa mu duchom stále viac odcudzovať, to sú dva odlišné postoje... Pán si nás necení podľa toho, že s ním chodíme, že sa k nemu navonok hlásime. On hľadí predovšetkým na to, či konáme dobro v jeho mene. Dal nám to na vedomie, keď opravoval svojich Dvanástich týmito slovami: Nebráňte nikomu konať to dobro, ktoré možno pripísať len mne a môjmu Otcovi.

Ak niekto robí dobro, ak napríklad vyháňa v mojom mene zlých duchov zo svojho vlastného vnútra, zo svojej rodiny, z pracoviska i z dediny, to môže len Božou silou. A ten nebude nikdy proti vám.

Keby ste mu to bránili, stavali by ste sa proti samému Bohu, ktorý má svojich aj medzi tými, ktorí so mnou ešte nechodia, ktorí do spoločenstva Cirkvi ešte nepatria, ale skrze Svätého Ducha s ním už nejako súvisia.