Beda svetu pre pohoršenie, upozorňuje sudca, ktorého rozsudku sa nevyhne nikto z nás.

Najmä tomu svetu beda, ktorý so svojou žiadosťou tela, očí a pýchou života vniká do Cirkvi a potom sa v nej veľmi rýchlo šíri z rodičov na deti a odtiaľ do okolia.

Beda tým, čo nedbajú na cudnosť v správaní, čo z modlitby robia formalitu, z liturgie zvyk, z práce zárobok a zo zárobku pohodlie, ktoré je v priamom rozpore s krížom, ktorým naše kresťanstvo začína i končí.

Ale beda aj každej našej ruke, nohe, nášmu uchu i oku, cez ktoré vniká svet do nás a od nás do spoločenstva veriacich, do ktorého sme sa zaradili kvôli vlastnej spáse.

Beda oku, ak sa pri pohľade na nejaký dráždivý objekt ešte viac otvorí, miesto toho, aby sa opatrne privrelo...

Beda nohe, ktorá nezastane na ceste k daktorej hriešnej príležitosti...

A beda aj ruke, ktorá sa vystrie, aby niekoho hnevlivo udrela alebo zmyselne objala.

Ak padne oko, ruka alebo noha do pekla, stiahne so sebou aj druhé oko, ruku i nohu a tie potom celého človeka.

A na koniec treba aj to povedať, že každý pohoršuje, kto nepolepšuje.

Každý robí zlo, kto nerobí dobro.

A to je naozaj veľké zlo nerobiť nijaké dobro, pripomína Večný Sudca v Evanjeliu svätého Matúša a po ňom potom aj láskavý svätý František Saleský.