Peter dostal moc zväzovať so všeobecnou Cirkvou tých, ktorí uverili v Ježiša Krista. Ale súčasne dostal aj moc rozväzovať, t.j. vylučovať z nej takých, čo sa aj napriek napomínaniam prehrešujú proti svojej viere. Máme to v evanjeliu u svätého Matúša v 16. hlave v 19. verši v tomto znení: Tebe dám kľúče od nebeského kráľovstva: čo zviažeš na zemi, bude zviazané i v nebi, a čo rozviažeš na zemi, bude rozviazané i v nebi.

Aj ostatným apoštolom dal túto moc, ba aj ich nástupcovia ju dostali, pravdaže, len pre miestne cirkvi, v ktorých sa stali predstavenými.

Takéto pripútanie k Cirkvi alebo odpútanie od nej je znak Božej veľkorysosti. Rozhodnutie smrteľných ľudí na zemi má bezprostredný účinok aj v nebi. Mohli by sme povedať, že sám Boh sa zaväzuje v tomto zmysle poslúchať človeka. Zrejme preto, že je Boh a má nás i všetko okolo nás vo svojich rukách.

A tu jedna aktuálna poznámka pre prípad vylúčenia jednotlivca z Cirkvi.

V každom takomto prípade treba ponechať vylúčenému zo spoločenstva nádej na návrat, ak sa zmôže na vážne pokánie.

Túto nádej by mu mali dať najmä tí, ktorí sa pričinili o jeho napomínanie a vylúčenie, u ostatných by sa mala prejaviť najmä modlitbou dvoch – troch, ktorej Pán prisľúbil zaručenú účinnosť.

Ako celkom inak by to vyzeralo v Cirkvi, keby sa mocou zväzovať a rozväzovať narábalo tak, ako nám to naznačil náš múdry a nadovšetko milosrdný Pán.