Človek pozostáva z troch základných prvkov: z tela, z duše a z ducha.

Telo je v ňom ako nástroj duše, cez ktorý sa duša prejavuje i navonok, rečou, pohybom, postojom, smiechom alebo plačom... A duch je pritom ten spôsob, ktorým duša reaguje aj prostredníctvom tela na rozličné popudy, prichádzajúce do nej zvnútra alebo zvonka.

Pán nám tu stavia pred oči všetky tri prvky a učí nás ohľadom nich správne rozmýšľať a správne sa pri manipulácii s nimi aj rozhodovať.

Pýta sa nás, čo by osožilo človeku, keby kvôli tomu, čo je v ňom pominuteľné, začal zanedbávať alebo kaziť to, čo je v ňom večné...?

Myslí tu na našu dušu, ktorá, ak reaguje podľa jeho ducha, obsiahnutého v jeho náuke a príklade, bude odmenená a večne šťastná. V opačnom prípade má byť vystavená stálemu bolestnému umieraniu.

Pripomína nám cenu tela a cenu duše a učí nás dávať vždy prednosť tomu, čo je podľa ducha viac.

Zastavme sa z poslušnosti jeho slovu najprv pri cene tela.

Podľa príslušných analýz sa jeho celková hodnota dá dnes vyjadriť súčtom týchto jednotlivých hodnôt: železo na jeden klinec, dve kocky cukru, olej na sedem kúskov mydla, voda na vypratie posteľnej plachty, fosfor na niekoľko krabičiek zápaliek, magnézium na vyhotovenie jednej fotografie... Spolu: nie celé dva doláre.

A duša?

Tá je podľa nášho Pána viac hodná, ako celý svet, preto sa pýta: Čo by osožilo človeku, keby celý svet získal, ale dušu by si poškodil alebo zahubil...?

Čo by to bolo?

Škoda... Istotne... Nie malá... Večná.

Nuž, súďme sa, keď sa i napriek tomuto poznaniu z rozumu a z viery viac staráme o to, čo patrí alebo lahodí pominuteľnosti, a zanedbávame tým dušu, ktorá raz začala a už nikdy neprestane.

Veľmi by sme sa urazili, keby nám niekto povedal, že nemáme rozum...

Buďme úprimní k sebe a povedzme si to v každom takomto prípade sami.