História sviatku
Ako mariánsky sviatok sa Nepoškvrnené počatie Panny Márie začal v Cirkvi sláviť v ôsmom storočí na Východe a o sto rokov neskôr i na Západe. Pápež Klement XI. v roku 1708 nariadil, že bude záväzným pre celú Cirkev. Túto vieroučnú pravdu Cirkvi ako dogmu vyhlásil „ex catedra“ pápež Pius IX. 8. decembra 1854 bullou Ineffabilis Deus. O štyri roky neskôr sa Panna Mária pod týmto menom predstavila pri svojom zjavení v Lurdoch Bernadete Soubirousovej, ktorej povedala: „Ja som Nepoškvrnené počatie“.
Vyhlásenie dogmy o Nepoškvrnenom Počatí sa uskutočnilo až po diskusiách, ktoré trvali niekoľko storočí. Udialo sa v napätej situácii v Ríme, keď zanikal pápežský štát. Pius IX. bol vlastne jeho poslednou hlavou. Dogma bola vyhlásená i napriek tomu, že niektorí z najväčších učiteľov Cirkvi – konkrétne svätý Tomáš Akvinský a svätý Bernard z Clairvaux – nesúhlasili s teologickými dôvodmi náuky o Nepoškvrnenom Počatí (aj tu vidíme, že svätosť neznamená neomylnosť). Pozitívne sa však k tejto vieroučnej pravde staval známy blahoslavený Ján Duns Scotus. Jeho argumentáciu Cirkev prijala. Tvrdil, že Boh (ktorý pozná budúcnosť) už predpoznal, že Mária sa stane Božou Matkou, a preto ju už dopredu uchránil od dedičného hriechu.
„Keď prišla plnosť času, Boh poslal svojho Syna, narodeného zo ženy, narodeného pod zákonom, aby vykúpil tých, čo boli pod zákonom, a aby sme dostali adoptívne synovstvo,“ hovorí nám svätý apoštol Pavol (Gal 4,4-5). Bola to vôľa nebeského Otca, aby bol jeho Syn, Ježiš Kristus poslaný na svet na spásu ľudstva (porov. Jn 3, 16; Fil 2, 6-11). Bola to teda Otcova vôľa, aby bola žena dôverne zapojená do tohto veľkého plánu spásy človeka. „Matka Spasiteľa má presné miesto v pláne spásy,“ napísal aj Ján Pavol II. v encyklike Redemptoris Mater.
Panna Mária bola pri počatí v živote svojej matky (svätej Anny) uchránená od dedičného hriechu. Boh Otec v Panne Márii pripravil pre svojho Syna matku, ktorá by bola dôstojným príbytkom pre jeho od večnosti existujúceho Syna. Cez archanjela Gabriela ju však požiadal o jej slobodný súhlas so svojim plánom.
Aktualizácia sviatku pre náš život
1. Mária dostala toto mimoriadne privilégium Nepoškvrnenosti, lebo mala jedinečnú úlohu v dejinách (spásy) ako Božia matka. Preto dostala dar spásy v Kristovi od momentu svojho počatia (pre budúce zásluhy jej Syna). Mária je teda jedinečná v celom ľudstve, keďže sa narodila bez hriechu, a sprevádza Cirkev, aby nasledovala jej vzor svätosti, čistoty, vzor jej ochoty prijať Boží plán. Každý človek je pozvaný odpovedať na Božie volanie, aby naplnil svoju životnú úlohu. Slávnosť Nepoškvrneného počatia Panna Márie je sviatkom a časom veľkého Božieho daru pre ľudstvo v Márii; je to výzva spoznať jasnosť a pravdivosť toho, že každú ľudskú bytosť stvoril Boh, aby naplnila osobitnú úlohu, ktorú vie naplniť práve ona. Ako hovorí aj prorok Jeremiáš: „Skôr ako som ťa utvoril v matkinom lone, poznal som ťa a skôr ako si z neho vyšiel, zasvätil som ťa, aby si bol prorokom národov. (por. Jer 1,5-6).
2. Mária dostala titul „milosti plná“ - čiže úplne obdarovaná Bohom. Nebolo to len privilégium preblahoslavenej Panny Márie, ale je to i naše privilégium byť obdarovaný Bohom. Ľudia si často dostatočne neuvedomujú, že najdôležitejšia vec je byť v milosti posväcujúcej; v skutočnosti najväčšou stratou je jej strata; je to horšie ako smrť, lebo je to duchovná smrť.
Horolezec môže liezť aj po veľmi nebezpečnej stene, no pokiaľ ho niekto istí lanom, nepadne dolu. Možno sa poraní, ale nezabije. To lano je v duchovnom živote milosť posväcujúca, ktorá nás spája s Bohom: v nešťastí môžem kedykoľvek náhle stratiť fyzický život, no ak som v milosti, skončím v Božom náručí.
Prečo sa potom nestarám o to, aby som bol vždy istený milosťou?