Dedko dal vnučke ako svadobný dar tri veci: metlu, luster a kríž. Mladomanželka bola prekvapená a preto jej dedko to vysvetlil: "Metla nech ti pripomína, že si máš pozametať pred svojim prahem a budeš žiť v zhode so svojím okolím. Keď zažneš luster, v jeho svetle spoznáš svoje chyby, omyly, ktoré rýchlo naprav a udržíš si pokoj vo vlastnom dome. A keď sa stretneš s utrpením, krivdou či nespravodlivosťou, vtedy si kľakni pod kríž."
V biblickom príbehu o prvotnom hriechu sa namiesto zametania pred vlastným prahom stretávame s ukazovaním na chyby druhých. Namiesto osvetlenia svojich chýb a odmietaním pomenovania vlastnej viny, a namiesto pokľaknutia pred Najvyšším snahu ukryť sa pred Božím pohľadom. Príbeh nám ponúka zrkadlo, ako vyzerajú naše reakcie na zlé rozhodnutia: ukazovanie prstom, odmietanie pomenovať chybu a ukrývanie sa. To všetko nás robí bezbrannými voči moci Zlého a nejde sa z nej vymaniť. To čo z nej skutočne vymaňuje je Duch Svätý.
Ježíš to priblížil v podobenstve o silákovi. Keď chce niekto vykradnúť silákov dom, musí byť silnejší než on, aby ho mohol najprv spútať. Rovnako je to s vyháňaním zlých duchov. Oni sú tiež veľmi silní a človek, u ktorého sa usadia ako v dome, na nich vôbec nestačí.
Potrebujeme niekoho silnejšieho než sú oni. Aj Ján Krstiteľ nazval Ježiša silnejším, pretože prichádza krstiť Duchom svätým. Jeho príchodom je už zlo spútané.
Dovoľme Ježišovi, aby nám dal pokorné srdce – ktoré sa nehanbí používať metlu, luster a kríž. Tak otvárame priestor Duchu Svatému, aby v nás zviazal „siláka“ a nás učinil slobodnými.