Drahí bratia a sestry, iste mi dáte za pravdu, že veľmi dôležitá chvíľa v živote každého človeka je to obdobie, keď skončí školu, keď dokončí svoju prípravu na povolanie a začne ho vykonávať. Ja osobne mám v živej pamäti, ako som prežíval radosť z ukončenia prípravy v seminári. Bol to pocit radosti ale aj bázne z toho, že teraz už môžem vykonávať to, na čo som sa roky pripravoval a kvôli čomu som študoval. Podobnú radosť určite mali aj mnohí z vás, keď ste ukončili školu alebo keď ste začali život v manželstve.
V dnešnom evanjeliu vidíme Pána Ježiša, ktorý ako človek prežíva práve niečo podobné: začína svoje verejné účinkovanie, vstupuje do verejného života, aby spravil tú najväčšiu revolúciu v dejinách sveta – revolúciu lásky, revolúciu Božej lásky k človeku.
Všimnime si, ako to robí: Pristupuje ku krstu. Je zarážajúce, že on, bezhriešny, dáva sa pokrstiť hriešnemu človeku. Prečo to robí? Ježiš nepotrebuje krst pokánia, robí to iba kvôli nám. Chce poukázať na to, že aj každý z nás popri všetkých tých úžasných profesiách a zamestnaniach, ktoré máme alebo na ktoré sa pripravujeme, máme jedno úplne úžasné povolanie – sme pokrstení.
Možno nám niektorým napadne: ale my sme sa na to nepripravili, veď to bolo v detstve. Áno, rodičia nás dali pokrstiť bez našej vôle, ale práve dnešný sviatok nás pobáda vrátiť sa k tomuto momentu, obnoviť si vedomie o tom, čo je krst a čo z neho vyplýva.
Prvá vec, ktorá z neho vyplýva, je dôstojnosť. Pripomeňme si, že krstom sa nám zmyl dedičný hriech. Nie, že by sme sa dopustili hriechu ako malé deti, ale prišli sme na svet v stave hriechu, so škvrnou, ktorú zanechal na nás hriech Adama a Evy. Nikto z ľudí si v tomto nepomôže sám, ale potrebuje Božiu milosť v sviatosti krstu. Tu prichádza Kristus, ktorý nás obmýva a očisťuje, a nad každým akoby zaznievajú slová: „Ty si môj milovaný syn, dcéra!“ Stávame sa Božími deťmi, Kristovými bratmi a sestrami a členmi jeho Cirkvi. Stávame sa kresťanmi a teda nosíme popri vlastnom mene aj meno Krista. Je to veľká česť. „Kresťan, poznaj svoju veľkosť!“ - tak povzbudzoval veriacich svojej doby pápež sv. Lev Veľký.
Uvedomuje si, aký veľký poklad nosíme tým, že sme pokrstení. Boh na nás hľadí s podobným zaľúbením, ako na svojho vlastného Syna. Preto je dátum nášho krstu pre nás veľmi dôležitý, aspoň tak ako narodenie. Vieme, kedy sme boli pokrstení? Ak nie, zistime si to a pripomeňme! Nedávno ma prosil jeden kňaz: „Prosím Ťa, pozri mi v matrike, kedy bol pokrstený ten a ten spolubrat kňaz, chcem mu zablahoželať ku krstu.“ Bolo to pre mňa povzbudením pripomenúť si svoj dátum krstu a poďakovať za túto sviatosť.
S krstom sa však neviaže len výsada, ale aj záväzok. Byť kresťanom znamená program, ktorý naznačuje aj samotný obrad. Nie je to len tak, nosiť Kristovo meno.
Na vojenčine sa stala takáto udalosť. Dôstojníkovi sa roztrhla uniforma a čatárovi rozkázal, aby mu poslal krajčíra. Vojak Krajčír prišiel a od veliteľa dostal príkazom, aby mu zašil, čo treba. Vojak sa však ospravedlňoval: „Ja to neviem.“ „Čože, vy to neviete?! Vy nie ste krajčír!?“,reval dôstojník. Vojak so strachom povedal: „Nie, pán major. Ja nie som krajčír, ja sa len volám Krajčír.“ Ten, čo sa volá Krajčír, ešte nemusí vedieť opravovať šaty. Neplatilo by to častokrát aj o nás? Nemuseli by sme pravdivo povedať: Ja nie som kresťan, ja sa tak len volám?
Keď sa teda voláme kresťanmi, sme povolaní, aby sme žili svoje kresťanstvo a svoj krst naozaj a opravdivo. Naznačuje nám to samotný obrad krstu: Ako sa krstí? Krst je zmytie, ponorenie, zatopenie starého človeka a vzkriesenie nového, čistého. Teda žiť svoj krst znamená meniť sa dennodenne zo starého na nového človeka, pripodobňovať sa Kristovi. Možno práve teraz na začiatku roka je ten správny čas vyhlásiť boj nejakej našej chybe alebo zlozvyku. Povedať si: „Takýto Ježiš nebol a preto ani ja nechcem byť taký“. Snažiť sa rásť v čnosti, v dobrých vlastnostiach, najmä v láske ku všetkým ľudom.
A preto, poďakujme zvlášť dnes za milosť krstu, že sme Božími deťmi a dedičmi jeho bohatstva. Zároveň však zoberme vážne ten program, ktorý vyplýva z tejto sviatosti. Aby sme patrili Kristovi v tomto veku ako kresťania a raz aj v budúcom. Amen.