Hľa všetko robím nové, počuli sme v druhom čítaní z knihy Zjavenia.
Milí bratia a sestry, všetci sme tým posadnutí, máme radi novoty, každý svojím spôsobom. Môžeme povedať, že aj Pán Boh má rád novoty, má rád človeka, ktorý sa stáva novým, lepším, svätejším. Ale povieme: Pán Boh to chce, ale nám sa nejako nepáči. Sme ľudia a sme poznačení svojím egoizmom, ktorý nás drží nakrátko a bojí sa novôt, ktoré ohrozia jeho výsostné vody. Áno, tak je to v našom živote. Máme vychodené chodníčky, na ktoré sme si navykli a nejakú malú zmenu pripustíme, ale niečo radikálne urobiť, to nám nevonia. Najlepšie nás pozná Pán, nechce, aby sme boli nešťastní, vždy chce len naše dobro, preto nás dnes pozýva na novú životnú cestu. Akú? Odpoveď dostávame od Ježiša, ktorý o pár hodín bude zradený, zajatý a odsúdený na smrť. Svojím učeníkom povedal: „Nové prikázanie vám dávam, aby ste sta milovali navzájom.“
V čom je novosť? Veď učeníci dobre poznali Božie prikázanie o láske. Novosť spočíva v tom, keď im Ježiš hovorí: „Aby ste sa aj vy milovali, ako som ja miloval vás.“
A ako nás miloval Ježiš, nemusíme o tom veľa hovoriť, všetci to vieme, miloval nás až do krajnosti (porov. Jn 13,1). Počas veľkonočných sviatkov sme s úctou a vierou sledovali, čo všetko pre nás urobil Boží Syn, Ježiš Kristus. Všetko z lásky, pre nás, aby sme boli šťastní a aby nám nič nechýbalo. A práve tu je tá podstata, chce aby sme aj my tak konali pre svojich bratov a sestry, aby nikto pri nás netrpel, ale boli všetci milovaní a vďaka nám aj šťastní. Nie je to ľahká úloha. Je to nad ľudské sily. Človek sa môže vyhovárať, preto Ježiš nehovorí o odporúčaní, ale nám dáva nový príkaz milovať...
Pán Ježiš dobre vedel, ako sa jeho učeník môže postaviť k plneniu tejto ťažkej úlohy, môže to vzdať, znechutiť sa pre náročnosť. Áno takí sme. Ale Ježiš nás nenecháva bez pomoci. Pri Poslednej večeri dáva svojim učeníkom posilu, aby to dokázali, ustanovuje Eucharistiu, ako pokrm, dáva seba samého, aby vládali milovať, ako on nás.
Ježiš k tomu všetkému ešte dodáva: „Podľa toho spoznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať.“ Jednoducho povedané, že rozpoznávací znak Ježišových učeníkov bude vzájomná láska. Áno láska navzájom k bratom v Cirkvi, ale aj k všetkým, aj k nepriateľom. Láska bez hraníc, ako hovorí Svätý Otec František. „Vďaka takej láske Cirkev napreduje, dýcha a rastie. Bez lásky nerastie, premieňa sa na inštitúciu, ktorá je prázdna, vonkajšková a ktorej konanie zostáva neplodné.“ (26. apríl 2018).
Ježiš nám daroval nové prikázanie lásky. Je to veľký dar pre nás, pre celé ľudstvo. Možno si to ani neuvedomujeme, ale všetci žijeme vďaka láske. Preto z našej strany by sme mali urobiť všetko, aby sme žili prikázanie lásky v každodennom živote. Nechcime robiť veľké veci, aby nás obdivovali, to od nás nechce Pán, ale ako nám zdôraznila Matka Tereza: Pán chce od nás veľkú lásku aj v malých skutkoch. Nikdy nepodceňujme cestu lásky. Ona zachránila nás a má silu zachrániť mnohých, ako o tom svedčí hrdinstvo mladíka z Pakistanu.
„Katolícka Cirkev v Pakistane sa teší z pozitívneho stanoviska Svätej stolice, umožňujúceho začatie procesu blahorečenia mladého laika Akaša Bašíra ako mučeníka. Niekdajší študent saleziánskej školy v Lahore ako 20-ročný v roku 2015 položil vlastný život, aby zabránil samovražednému atentátnikovi vstúpiť do Kostola sv. Jána v meste Lahore, plného veriacich.“ (VR 6.2.2022)