2. adventná nedeľa rok „A“

Pán pripravoval ľudstvo stáročia na vyslobodenie od hriechu a získanie možnosti dostať sa do neba. Pomaly informoval a vychovával ľudí cez svojich vyvolených – Abraháma, Izáka, Jakuba a ostatné postavy Starého zákona.

Potom to však išlo už šikovne.

Pol roka pred Vykupiteľom vystupuje Ján Krstiteľ a oznamuje, že je plnosť času a že sľúbený Vykupiteľ je už na zemi. Po pol roku nastupuje na svetovú, historickú a reálnu scénu skutočný Vykupiteľ, Ježiš Kristus!

On investuje krátke tri roky do svojich najbližších. Počas nich im odovzdáva vrcholové teoretické poznanie a výchovu. Pridáva svoje modlitby, utrpenie, smrť a zmŕtvychvstanie. Pripraví všetko na príchod Svätého Ducha a odchádza. Dejinný zvrat pokračuje príchodom Svätého Ducha a rozchodom apoštolov do sveta.

Aj keď ľudstvo nebolo všeobecne pripravené, informované, predsa len tí, ktorí mali zohrať svoju úlohu v dejinách spásy, ju s Božou pomocou prijímajú a napĺňajú. Hŕstka úprimných veriacich. Snažia sa žiť a hlásať aj ústami informáciu o vykúpení ľudstva, o splnení Božích prísľubov a o možnosti dosiahnuť spásu!

Nie sú vzdelaní (podľa znalcov rozbor listov sv. Petra hovorí o jeho veľmi nízkej vzdelanostnej úrovni), prešli relatívne rýchlou formáciou. No vo viere v Božiu pomoc a uvedomujúc si svoje poslanie idú – učia a zomierajú pre Krista. No aj prinášajú ovocie.

Ján Krstiteľ bol na začiatku novodobých dejín spásy, potom apoštoli, a teraz my.

Kto bude nasledovať, to nie je naša starosť, i keď podľa možnosti máme na Cirkvi budúcnosti pracovať – výchovou detí, povzbudzovaním, ale hlavne dobrým príkladom.

42- ročná manželka a matka dvoch detí si uvedomí, že čakajú tretie dieťa. Ako jedného z prvých o tom informuje kňaza, rodinného priateľa. Ten sa usmeje a hovorí: “ Výborne, prajem si, aby to bol chlapec a bol z neho kňaz!“ Slová, ktoré vyslovil nie celkom vážne, veď si bol vedomý, že toto je v rukách Božích, mamička zobrala veľmi vážne. Po deviatich mesiacoch sa skutočne narodil chlapec. Či z neho bude aj kňaz, nateraz nevedno. No mamička slová kňaza prechováva vo svojom srdci, myslí na ne a hovorí: „Uvedomujem si zodpovednosť za to, aby som urobila všetko, aby sa toto prianie stalo skutočnosťou. Alebo, aspoň aby som tomu neurobila vedome žiadne prekážky.“

Dejiny spásy pokračujú a budú pokračovať až do konca sveta. Sme ich súčasťou. Snažme sa aj my – ako Ján Krstiteľ, apoštoli, kresťania všetkých čias, bez ohľadu na vzdelanie a možnosti, brať Boha a naše zaradenie do Cirkvi – či už ako rodičia, či zasvätení, alebo dozrievajúci, či už na sklonku pozemského života – čo najvážnejšie.

Popri úlohách, ktoré vyplývajú z nášho zamestnania, alebo spoločenského zaradenia, nezabúdajme na úlohu, ktorú nám pripravil Pán cez Cirkev. Nevyhovárajme sa, že nemáme formáciu, náležité vzdelanie. Verme, že ako Boh pomáhal cez tisícročia, bude pomáhať aj nám. Pane, vďaka. Verím Pane, pomôž mojej nevere. Amen.