Títo bratia vyrastali v rodine (otec Lev a ich matka), kde sa Božie slovo žilo a „stávalo sa telom“...
„Udalosti posledného storočia a zvlášť posledných desaťročí prispeli k tomu, že v Cirkvi ožil spolu s náboženskou pamiatkou i historicko-kultúrny záujem o dvoch sv. bratov, ktorých zvláštna charizma sa stala oveľa pochopiteľnejšou vo svetle súčasných pomerov a skúseností. K tomu prispeli mnohé udalosti, ku ktorým došlo v Cirkvi zásluhou II. vatikánskeho koncilu. Vo svetle učenia a pastorálneho zamerania tohoto koncilu môžeme sa teraz zahľadieť novým, oveľa zrelším a hlbším spôsobom na tieto dve sväté postavy, od ktorých nás delí už jedenásť storočí. V ich živote a v apoštolskej činnosti môžeme tiež čítať, čo tam vpísala Božia prozreteľnosť, aby sa v novšej plnosti prejavili v našej dobe a priniesli nové ovocie.“ (Sv. J. P. II.: Slavorum apostoli).
Brat, sestra, P.J.: „ja som si vás vyvolil, aby ste šli, prinášali ovocie, a aby vaše ovocie zostalo...“
Pozvanie, za ktoré môžeme ďakovať a navzájom si pomáhať, aby sme ho deň čo deň napĺňali.
Ich účinkovanie a život i dielo, sú (secundum quid) dosť známe.
Predsa je veľmi časové upozorniť na jednu asi menej známu časť ale mimoriadne dôležitú (porovnaj Mt 7, 24-28) ich diela, ktorého autorom je sv. Metod. Jedná sa o preklad zákonníka: „Zakon ljudem sjudny“. Nie je to len jednoduchý preklad z grečtiny! Je to na základe gréckej predlohy vypracované právo pre slovanskú oblasť. Dôležité na ňom je práve to, že autor rešpektoval (ešte v tom čase) nekodifikované slovanské právo a neusiloval sa nanútiť Slovanom cudzie, neadekvátne a neprijateľné zákony z cisárskej metropoly.
Ide o prvý kódex v slovanskej oblasti.
Táto okolnosť, že sv. bratia, zakladatelia písomnej kultúry Slovanov vytvorili kultúrno-náboženský aj civilno-právny systém, je významná. Ukazuje totiž na spojitosť toho, čo možno nazvať nevyhnutnou slušnosťou s pozitívnym právom. Bez základnej slušnosti, t.j. bez Božieho zákona, nemôže fungovať nijaké ľudské právo.
Inak je brutálne a neľudské, alebo sa rozpadne na hŕbu predpisov, ktoré nikto neberie vážne. Pre chod spoločnosti treba aj ľudsky formulované a stanovené právo, aby bolo možné riešiť mravné otázky (či neutrálne alebo iné...), a vecne hájiť hranice spokojne žijúceho spoločenstva proti náporom zla.
Cyril a Metod ako patróni Európy sú nám výzvou v niekoľkých otázkach. Predovšetkým nám ukazujú dôležitosť mnohosti v jednote, harmóniu ako zjednocujúcu väzbu. Ďalej nás nabádajú na starostlivosť o knižnú vzdelanosť, čo je v období súčasného nástupu civilizácie obrazu (!!!) naliehavá úloha.
A napokon nás upozorňujú na dôležitosť právneho poriadku a morálneho kódexu pre život spoločnosti.
Brat, sestra,... aj nás si ... v Kristovi Otec vyvolil, ... aby sa Slovo stávalo telom ... skutkami...
Učme sa, žiť odpoveď na výzvu „Hore srdcia“: „máme ich u Pána“... ako ho mal sv. Metod, keď trpel za “vlády“ franských odporcov, ktorí ho zajali, uväznili... trpel pod vplyvom Vichinga, Svätopluka (ktorý iste aj pre jeho modlitbu robil pokánie v Zoborskom kláštore)...
Aby sme si pomáhali spĺňať ako uvedomelí kresťania našu prorockú, kráľovskú a kňazskú úlohu, a raz sa mohli radostne stretnúť u OTCA so všetkými, ktorí nás predišli do večnosti so znamením viery. Amen.