17. nedeľa v Cezročnom období rok „B“

Drahí bratia a sestry!
V Afrike je veľký problém hladu. Na tomto kontinente veľa ľudí trpí podvýživou a dokonca aj hladomorom. Smrť od hladu je veľmi krutou smrťou. Napriek tejto veľkej biede, sa však títo ľudia dokážu podeliť, dokážu myslieť na druhých. Malý chlapec dostal od rehoľnej sestry rohlík. Celý deň nič nejedol. Keď chytil rohlík do ruky, rozlomil ho na dve polovice a povedal: „polovičku idem zaniesť svojej sestre, tá je ešte viac hladná ako ja, ona od včera nejedla nič“. V biede sa dokázal ešte aj podeliť.

Aj v dnešnom evanjeliu máme pred sebou chlapca, ktorý sa vedel podeliť a tiež bol hladný. Ježišovi odovzdal päť jačmenných chlebov a dve ryby. Všetko, čo mal so sebou na cestu. A Ježiš urobil zázrak. Rozmnožil to pre obrovský zástup ľudí, kde iba mužov bolo päť tisíc. Našu štedrosť Pán vždy požehná. Čo pre nás z tohto evanjelia vyplýva, aké povzbudenia tu môžeme nájsť? Aspoň tri – povzbudenie k štedrosti, vďačnosti a mať viac času pre svoju dušu.

Väčšia štedrosť by vyriešila problém hladu vo svete. Aj keď príčin hladu vo svete je viacero, ako napr. živelné pohromy, vojny, neúroda ale predsa tou najváženejšou je práve egoizmus, nenásytnosť. Ako to pekne vyjadrila sv. Matka Tereza z Kalkaty: „že bohatým je stále málo, tak je potom veľa chudobných“. Kde nájde Boh srdce štedré, tam robí aj zázraky. Kde nájde srdce kamenné, tam začína problém. „Vy im dajte jesť!“ Starosť o živobytie a štedrosť idú ruka v ruke k Božiemu požehnaniu a riešeniu tak vážneho problému akým je vo svete hlad.

Ďalšou veľmi dôležitou vecou je prosba a vďaka. Prosiť o Božie dobrodenia a vďačnosť za ne. „Chlieb náš každodenný, daj nám dnes“; prosíme v modlitbe Otče náš a zároveň každou modlitbou pred jedlom a po jedle (aspoň v mysli vyjadrenou), prejavujeme vďačnosť, že máme, čo jesť. Uvedomiť si, že všetko máme od Pána Boha, že v jeho rukách je náš osud, že On je jediným Pánom tohto vesmíru, je prvý predpoklad toho, aby sme obsiahli Božie dobrodenia.

A k tomu, aby sme mali štedré srdce, aby sme Pánu Bohu stále ďakovali a utiekali sa k nemu, potrebujeme počúvať Božie slovo. Čo On hovorí. Veľké zástupy išli za Ježišom a počúvali ho. Božie slovo nás povzbudzuje na dobré, učí nás trpezlivosti, otvára srdcia pre chudobných. Dlhé hodiny, ba aj viac dní počúvali ľudia Pána Ježiša, až tak, že zabudli na jedlú základnú ľudskú potrebu – potrebu jesť.

Bratia a sestry.
V tejto uponáhľanej dobe preplnenej informáciami a stresom potrebujeme čas na modlitbu, na svätú omšu, duchovné čítanie, viac ako inokedy. Aby sme vedeli myslieť viac na spásu svojej duše, potreby blížnych a tak boli predĺženými rukami Boha Otca, ktorý takto môže konať svoje skutky milosrdenstva vo svete. Amen