Bratia a sestry, keď F. M. Dostojevský v románe Idiot hovorí, že krása spasí svet, tak sa pýtame všetci, aká krása?
Dnes spievame: Celá krásna si Mária v tebe škvrny nijakej niet...
Boh stvoril všetko krásne, a predsa v stupňoch krásy je najkrajšie stvorenie Mária. Nanešťastie všetko stvorenie bolo poškvrnené, znetvorené hriechom našich prarodičov, okrem jedného stvorenia – Márie. Len ju Boh ochránil pred poškvrnou dedičného hriechu a každého hriechu, lebo vo svojom večnom pláne si ju vyvolil za matku svojho Syna, ktorého ona s vierou prijala a s láskou sprevádzala až po vykupiteľský kríž. Boh to všetko predurčil a predpoznal a hneď po prvotnom hriechu ohlásil príchod tejto Ženy, ktorej potomstvo rozšliape hlavu hada – diabla. Povedal, že nepriateľstvo ustanovuje medzi diablom a novou Ženou – ako novou Evou ľudského pokolenia, ktorú diabol nikdy neoklame a nebude ju mať v moci hriechu, naopak ona premôže jeho. V evanjeliu vidíme tú predpovedanú Máriu ako poslušne prijíma povolanie stať sa Matkou Božieho Syna a na konci ju vidíme ako Matku Božiu a aj našu pod krížom. A podobný obraz podáva aj kniha Zjavenia o Žene, ktorá má pod nohami mesiac a okolo hlavy veniec dvanástich hviezd a v náručí dieťa, ktorú satan bude chcieť zničiť, ale sa mu to nepodarí – Boh ju ochráni.
Celé stvorenie bolo poškvrnené hriechom neposlušnosti, nedôvery, a stále vzdychá v pôrodných bolestiach v túžobnom sne, ako nájsť stratenú krásu Božích synov a dcér. A apoštol Pavol povie: S bolesťou vás opäť rodím, aby bol vo vás stvárnený Kristus. Povieme, že Eva neposlušnosťou nebo zavrela, ale poslušná Mária ho otvorila, lebo poslušnosťou počala a porodila Spasiteľa...
Celý svet dnes vzdychá po kráse, ale má ju? A ako je to s nami?
Mária nám ukazuje ako sa znova môžeme narodiť a nájsť stratenú Božiu krásu poslušnosťou jeho slovu, jeho vôli, jeho plánom. Ak sa mu v dôvere celí odovzdáme ako Ona. Ak sa zbavíme hriechu, ktorý nás poškvrňuje aj my môžeme byť vďaka Božej milosti opäť krásni. Ale záleží nám na skutočnej kráse?
K učiteľke prišla študentka s plačom, že ju nespravodlivo obvinili z krádeže. Bol to zaujímavý človek. Neveriaca, nepokrstená, schopná, mimoriadne obdarená krásou tela. Učiteľka ju chcela povzbudiť, aby si to tak nebrala, že pravda vyjde najavo a že sa bude za ňu modliť. Na tretí deň sa skutočný vinník našiel. Dievča nezabudlo na slová učiteľky a dala si do súvisu vyriešenie problému s mocou modlitby. Čo je to za silu tá modlitba? Nikdy o tom predtým nepočula. Začala sa o to zaujímať, študovať, až sa nakoniec rozhodla poprosiť o krst, na ktorý sa pripravovala s kňazom, ktorý ju zasväcoval do viery a modlitby. Ostala Bohu verná, založila si rodinu, má deti a pravidelne s manželom a deťmi prichádza na svätú omšu a sama už prežíva moc modlitby a viery. Našla ešte dôležitejšiu krásu – krásu duše, ktorú si váži nadovšetko.
Bratia a sestry, krása spasí svet aj nás. Poďme ju hľadať v Bohu ako Mária. A začnime hneď, tam, kde sme ju stratili, alebo najčastejšie strácame. A celá krásna Mária nám bude zo všetkých síl pomáhať, lebo ona chce mať pekné deti, ktoré sa jej budú podobať...