Usmej sa, konečne, na mňa / zahoď tvár ufňukanca / už je naplakaná vaňa / ja ťa volám do tanca/ nie je čiernobiely vesmír / a ja verím, že na tvoje pery/ malý úsmev nakreslím.... tak znie časť jednej detskej pesničky.
Drahí bratia a sestry, celá dnešná liturgia hovorí o radosti: pridaná výzdoba kostola, ružova liturgická farba, vstupná pieseň, kolekta (modlitba dňa), čítania a napokon kážem o radosti.
Apoštol hovorí veľmi nástojčivo: „Ustavične sa radujte v Pánovi!“ a pokračuje: „Opakujem, radujte sa“.
Radovať sa si prajeme každý a na Vianoce sa chcú tešiť všetci – veriaci i neveriaci... Dnes nás Boh pozýva k trvalej radosti. Nie je len veselosť založená na nejakej abstraktnej myšlienke dobra. Jej konkrétny a hlboký motív nám rozpoznáva Božie Slovo: V prvom čítaní prorok Sofoniáš oznamuje: Pán je s tebou; v žalme spievame: Uprostred teba je svätý Boh; v druhom čítaní sv. Pavol zvýrazňuje, že Pán je blízko; a v evanjeliu Ján Krstiteľ ľudu, ktorý žil v očakávaní, ohlasuje že prichádza mocnejší, teda táto radosť je radosťou v Pánovi, ktorý prichádza.
Je tu nebezpečenstvo dať sa pomýliť tými, ktorí zdôrazňujú iba viditeľnú stránku Vianoc a hľadajú radosť len v darčekoch. Dary môžu potešiť, no niekedy sú tie darčeky zo strany našich blížnych len odškodnením za nedostatok pozornosti počas roka. Nie sú ťažiskom vianočnej radosti a rozhodne neplatí priama úmera: viac darčekov – viac radosti. Ani tí, ktorí sa vzdialili od Pána Boha a dnes žijú mimo kresťanského slávenia Vianoc, si z týchto sviatkov nespomínajú tak na darčeky, ktoré dostali, ale skôr na vianočný pokoj v ich rodine, návštevu koledníkov, atmosféru polnočnej omše. Lebo radosť sa nekupuje, lež pramení z lásky.
Nám kresťanom vianočné dary pripomínajú najväčší dar, ktorým je vo svojej nekonečnej láske Boh sám v chudobnej maštaľke. Pohľad do jasieľ nás učí, že ani chudoba ba ani bolesť nie je opakom radosti. Opakom radosti je zármutok a ten akiste prežíva ten, v koho živote nie je prítomný Pán. Naopak, tí, ktorí pripravili čisté srdce, prežijú pravú radosť z jeho vítania. Kresťanovi môže chýbať všetko; ak je však v láske spojený s Bohom, nemôže mu chýbať radosť.
Hovorí sa, že jeden sluha kráľovského dvora Alexandra Veľkého býval vždy veselý a často si pri práci aj popiskoval. Raz ho ktosi zastavil a opýtal sa, ako je to možné, že je stále veselý. On odpovedal: „Akoby som nebol, keď mám česť slúžiť takému vznešenému kráľovi?!“ Ako by sme aj my neboli veselí, keď slúžime Kráľovi kráľov?! Stále môžeme v srdci nosiť túto radosť. Zástupy, ktorým Ján ohlásil, že Pán je blízko, sa oduševnene pýtajú, čo robiť. Aj my zatúžme po oddanej službe Najvyššiemu. On je nám blízko, aj keď ho nevidíme, a má nás rád, aj keď to možno práve necítime. Radujme sa, že on je naším Pánom, my mu môžeme slúžiť.
Nech teda všetko, čo budem robiť v tomto týždni, robím s radosťou. Veď mám na ňu dôvod. Som v Božej prítomnosti. A keď je Boh so mnou, je ľahké nakresliť sebe i druhému malý úsmev na pery.