Bratia a sestry!
Počuli ste, čo sa stalo vo svete? Aké nešťastie! Koho vina to je? A prečo muselo umrieť toľko nevinných?! Komu títo úbožiaci čo spravili?
Takto alebo podobne reagujeme na všetky tie nešťastné udalosti, ktoré sa na nás chrlia z médií každý deň. Človek, ak chce ostať povzbudený, radšej už ani nesleduje správy, lebo mu to iba kazí náladu a život je na tomto svete predsa tak krátky. Tak načo si ho takto znepríjemňovať? Dnes sa priznávame, že si už z takých udalostí ani nič nerobíme, veď ich je toľko v tom svete. To aby človek nič nerobil, len aby sa stále zamýšľal nad zmyslom života na zemi... A možno práve o to ide Zlému, aby sme o tom prestali premýšľať! Aby sme sa prestali zamýšľať nad udalosťami ľudských i svojich osobných dejín a prestali sa pýtať Pána, čo nám, mne chce týmto a týmto povedať. Preto sa dnes tak málo mladých ľudí pýta vo svojom vnútri Pána, kde ich chce mať a berú už len to, čo za nich niekto iný vyriešil. Je to síce iba „polotovar“ a zabalený v peknom ligotavom obale ale čo už, keď iní tak prečo nie aj ja? Veď všetci tak robia, všetci tak žijú. A vari nás za to všetkých dobrý Pán Boh nebude trestať, veď kto by tu potom ostal žiť na tejto zemi? A máme to. A máme pred sebou človeka tejto doby, máme pred sebou človeka, ktorý stratil zmysel pre hľadanie vlastného a ozajstného šťastia, máme pred sebou často seba samých.
Bratia a sestry, verím, že toto nie je celkový obraz o nás všetkých, ale iba zamyslenie pre nás všetkých. Veď dôkazom už môže byť aj to, že sme si dnes, na tretiu pôstnu nedeľu, prišli vypočuť, čo nám v nej chce povedať samotný Pán a že tu, v tomto chráme, na tejto sv. omši nie sme iba zo zvyku alebo z dobrého predsavzatia nevynechať sv. omšu aspoň v pôstnom období, ale že sme tu, aby sme aj nechali hovoriť Pána do našich životov. A jeho slovo je jednoznačné: „Ak nebudete robiť pokánie, všetci podobne zahyniete!“ Aj on ako človek, ktorý prišiel, aby nás zachránil, vedel o udalostiach svojej doby, vedel o tom, čo pred niekoľkými dňami vykonal Pilát v chráme, že dal počas obetovania pozabíjať mnohých z Izraela a možno aj nevinných, možno len tých, ktorí sa tam prišli pomodliť a zomreli tam s tými, ktorí tento nepokoj vyvolali. Vtedy to bolo bežné, najmä u zelótov, ktorí chceli skoncovať s nadvládou Rimanov násilím. Kto tu teda bude robiť sudcu? Nazdávali sa, že Ježiš, veď hovoria o ňom, že on je ten Mesiáš. Ale Ježiš nie je politický vodca, ani filozof, ktorý by hľadal začiatok každého takéhoto násilia. Problém vidí v hriechu všeobecne. Hriech je tou najhlbšou príčinou každého ľudského nešťastia. On spôsobil, že sa Izrael už toľkokrát odvrátil od Hospodina, on spôsobuje dodnes, že toľko ľudí vidí svoje „šťastie“ len v nešťastí iných. Niet rukolapnej odpovede, prečo sa tieto veci stávajú a ako sa im dá vyhnúť. Vie to len dobrý Pán Boh, ktorý chce aby sme viac žili s ním než iba v tomto svete. Tu sme preto, aby sme mohli dosiahnuť to budúce, aj keď to nejde hneď a tak ľahko ako by sme chceli. Lebo nie ľahkou cestou to budúce získame, ale tou ťažšou, cestou pokánia. Ľahšie je vymýšľať si všelijaké dôvody, prečo sa to asi iným stalo, len aby sme si nemuseli priznať, že dôležitejšia je naša zmena, zmena nášho vnútra. Ježiš ale nerieši, či nešťastie je trestom za naše hriechy. Vyzýva nás iba na to, aby nás nešťastie iných viedlo k pokániu. Lebo našim cieľom nie je koniec, nie je smrť ale život s Bohom a pokánie pre nás môže byť vždy novým začiatkom. Boh nad nami nikdy neláme palicu. Ani nad tými, ktorým sa nejaké nešťastie už stalo. Veríme v ich život aj naďalej, veď v Cirkvi sa za nich vždy modlíme. Boh nám dáva vždy pomocnú ruku. Najviac nám ju dal vo svojom Synovi. Ten o tom hovorí v nasledujúcom podobenstve o neplodnom figovníku.
Tri roky neprinášal ovocie, tri roky ani Izrael nedbal o Ježišove slová a predsa vinohradník bojuje o tento figovník: „Pane, nechaj ho ešte tento rok...“ Ešte tento rok, máme, bratia a sestry, šancu zmeniť sa, vybrať si a ísť po ceste pokánia; dobre, možno ešte aj ten druhý a niektorí ešte tretí, ale neviem, či všetkým, čo sme tu, bude dopriaty aj ten štvrtý. Pán čaká na našu zmenu, na naše pokánie a vždy sa teší, keď na nás nájde nejaké to ovocie. Doprajme mu to!