Prečo pri hriechoch iných cítime výčitky svedomia aj u seba? Prečo čakáme od iných, aby sa napravili? Máme ich radi a prajeme si, aby boli spasení. Je na mieste túžiť aj po zdokonalení a obrátení seba a po svojej spáse. V deň kňazského svätenia biskup v homílii povedal: „Pamätaj, že do neba nepôjdeš sám. Pôjdu s tebou aj tvoji veriaci. Pamätaj, že ani do pekla nepôjdeš sám. Pôjdu s tebou aj tvoji veriaci.“ Raz som položil svojim veriacim rečnícku otázku: „Kto z vás chce ísť so mnou do pekla?“ A čo som nečakal, od veriacich zaznelo niekoľko spontánnych odpovedí: „Nie! „Do pekla nie!“ Aké je to požehnanie mať vedľa seba ľudí, ktorí pracujú nielen na svojej spáse, ale ktorým nie je ľahostajná ani naša spása. Je to výzva konať podobne. Je to šťastie, keď sa vracia márnotratný syn k Otcovi? Zaiste áno! Človek musí pre svoj hriech spoznať aj horkosť, smútok a vidieť dno svojho pádu. Boh je však dobrý! „Boh je láska“. Otec z evanjelia je dobrý. Pozerá do diaľky, smúti, ale dáva nádej. Dvere jeho srdca sa nezavreli. Jeho náruč je otvorená. Otec čaká. Je to milosť a dar, keď si človek uvedomí, čo stratil, čo mal v dome svojho Otca. Chce sa naučiť opäť žiť. Prvý krok späť je najťažší. Aj keď sa svedomie ozýva, či ma príjme aspoň za sluhu do svojho domu? Odpustí mi? Pozrie sa ešte na mňa? Predsa sa ponáhľa! V srdci zostala spomienka na dobrého otca. Verí, že ho príjme. A otec? Správanie otca prekvapuje. Je skutočne „OTEC“.
Podobenstvo o márnotratnom synovi možno nazvať aj podobenstvom o „najlepšom otcovi“. Ďakujme Ježišovi, že nám takto predstavil svojho a nášho Nebeského Otca. V našom národe je aj dnes veľa nezáujmu jedného o druhého. Hriech nás nielen rozdeľuje, ale pre hriech sa aj od seba vzďaľujeme. Uvedomujeme si, že ak chceme prežiť hodnotne veľkonočné sviatky zmŕtvychvstania Pána Ježiša, musíme sa správať opačne ako brat márnotratníka, ktorý bol stále s otcom. Tešme sa, keď vidíme pristupovať ku sviatosti zmierenia čo najviac bratov a sestier a medzi nimi snáď aj tých, ktorí roky nemali na to síl alebo odvahy. Modlime sa, aby mali dôveru v Božie milosrdenstvo. Boh je skutočne ten najlepší Otec! On miluje každé svoje dieťa. On miluje márnotratných synov i tých, čo vytrvali pri ňom stále. Či takýto pôstny čas nie je krásny? Ak sme podobní bratovi márnotratného syna, urobme, čo urobil otec z evanjelia. Navštívme svojho brata skôr, ako pristúpime ku veľkonočnej sviatosti zmierenia. Ak chceme, aby nám bol Boh milosrdný, preukazujme si najskôr milosrdenstvo navzájom. Ak som ja márnotratným synom, viem čo mám urobiť? Ježiš si praje, aby sme boli zodpovední navzájom za seba. Byť jeden druhému nie sudcom, ale bratom a sestrou.