Drahí bratia sestry, určite poznáte rôznych ľudí. Ale všetci poznáme aj takých, ktorí okolo seba šíria pravdu a dobro, a potom poznáme aj takých, ktorí okolo seba šíria nepravdu a ohováranie.
Aj v dnešnom evanjeliu máme dve skupiny ľudí. Jedna skupina šíri dobrú zvesť a jedna skupina zase klamstvo, čiže zlú zvesť. A obidve skupiny majú zastávky a každá tá zastávka mení beh dejín. Jedna v dobrom, druhá v zlom. A ak ste dobre počúvali, určite tušíte, o koho v ktorej skupine ide. Prvú skupinu tvoria ženy, ktoré zľaknuté vybehnú z prázdneho hrobu a utekajú o tom povedať apoštolom. A na tejto ceste stretajú Ježiša, ktorý práve vstal z mŕtvych. Ako píše evanjelista, ženy sa mu hneď začali klaňať a objímať mu nohy. Veď to bol ich Majster, ktorého sprevádzali počas života a nestihli mu vzdať poslednú úctu, aká bola zvykom v Izraeli, pomazanie olejom. A možno by najradšej ostali s Ježišom ale Ježiš ich hneď posiela k apoštolom. Choďte a oznámte im, že žijem a že v Galilei ma stretnú. A ony idú a ohlasujú apoštolom radostnú zvesť o Ježišovom zmŕtvychvstaní.
Ale zatiaľ tu máme druhú skupinu. Vojaci, ktorí strážili hrob. A oni dokonca videli v ,,priamom prenose“ ako Ježiš vstal, to ani ženy nevideli. A predsa im to nezabránilo v šírení zlej zvesti. Vojaci mali tiež zastávku. Ba dokonca, mohli by sme povedať, že dve. Prvou bolo tiež stretnutie s Ježišom ale nebolo to pre nich milé stretnutie, také, aké bolo pre ženy. Oni boli vystrašení z toho ako Pán Ježiš vychádzal z hrobu. A potom prišlo to rozhodujúce stretnutie, ktoré pokrivilo poznanie o Ježišovi v dejinách. Stretnutie s veľkňazmi. Keď sa veľkňazi dozvedeli, čo sa stalo, rozhodli sa, že to vyriešia peniazmi. Podplatili vojakov aby klamali o tom, čo videli. A ako si to môžeme porovnať, prvá skupina – ženy objali Ježiša. A druhá skupina – vojaci, ,,objali“ peniaze, a začali šíriť falošné správy o Ježišovi, ktoré sa šíria dodnes.
A my sa dnes môžeme spýtať sami seba. Dve otázky. Aké sú moje stretnutia s Ježišom. Teším sa, keď ho stretnem a rozprávam o tom svojim životom ako ženy? Alebo žijem v strachu ako vojaci a neverím, že by mohol aj v mojom živote vstať a robiť nové veci. A potom šírim okolo seba, zlé správy.
A často to tak býva medzi nami ľuďmi, že sa skôr zameriame na šírenie zlých správ, namiesto šírenia dobrých. Aj v spoločnosti sa skôr šíria zlé správy. A čo je ešte horšie, keď sú nepravdivé alebo úplne vymyslené.
A preto aj nás dnes Ježiš zastavuje a chce nás poslať s dobrou správou do celého sveta. A pre nás to bude naša rodina, kamaráti, kolegovia. Ježiš nás pozýva vydávať svedectvo svojím životom. Svedectvo o tom, že vstal, že je silnejší ako smrť a ako naše slabosti a pozýva nás k radostnému životu, nie k životu v strachu, beznádeji a klamstve. Volá nás pravdivo sa pozrieť na náš život, na všetko to nepravdivé a falošné. Chce, aby sme to zanechali a dali miesto vo svojim živote pravde. A aby sme vytvárali reťaz dobra a pravdy. A toto je cesta aj na zmenu v spoločnosti. Nestačí len lamentovať. Je potrebné začať zmenu na sebe. Byť pravdivý a mať lásku. A keď chceme byť dôslední, je to aj celkom náročné. Ale prináša to pokoj a radosť do srdca. A preto aj teraz, keď o chvíľu príde Ježiš na oltár, pozvime ho do nášho srdca. Aj on nás pozýva prijať ho v eucharistii, kde ho môžeme objať a byť s ním. A Ježiš nám potom dá silu aj vydržať, keď nebudeme všade prijatí s týmto radostným posolstvom. Podobne ako si to dnes pripomíname tým, že oblievame naše dievčatá a ženy. Je to symbol toho, ako vojaci, ktorí žili v klamstve, rozháňali a oblievali vodou ženy, ktoré ohlasovali Ježišovo zmŕtvychvstanie.
Nezabúdajme teda popri všetkých tých veľkonočných zvykoch na život v radosti z toho, že Ježiš vstal a posiela nás ohlasovať túto blahozvesť všade tam, kam pôjdeme.