Boh chce každého človeka zachrániť. Často to robí cez ľudí, ktorých povolal za ohlasovateľov radostnej zvesti o spáse. Osobitne si to uvedomujeme dnes, v nedeľu Dobrého pastiera, keď sa modlíme za kňazské a rehoľné povolania. V Skutkoch apoštolov sme čítali, že si na službu ohlasovania radostnej zvesti o spáse vybral Boh Pavla a Barnabáša. Ohlasovali ju Židom i Grékom. Začali Židmi, ale nestretli sa vždy s prejavom viery. Pavol a Barnabáš im smelo povedali: „Predovšetkým vám sa malo hlásať Božie slovo, ale preto, že ho odmietate a sami sa pokladáte za nehodných večného života, obraciame sa k pohanom. Lebo tak nám prikázal Pán“. Boh teda chce spasiť Židov i pohanov. Prihovára sa spravodlivým i hriešnikom. Je Dobrý pastier hľadajúci každú stratenú ovečku. Aj Kniha zjavenia spomína veľký zástup, ktorý nik nemohol spočítať, zo všetkých národov, kmeňov, plemien a jazykov, ktorí prišli z veľkého súženia, oprali si rúcha a zbielili ich v Baránkovej krvi.
V jednej starej legende niekto zobrazil posledný deň ako „Deň Pána.“ Tí ktorí sa dostali do neba oslavujú, tancujú, spievajú a kričia od radosti. Každý okrem Ježiša. Ježiš ticho stojí v tieni rajských brán. Ktosi sa ho pýta, čo tu robí v čase veľkej slávnosti. Odpovedá: Čakám na Judáša.
Táto legenda veľmi dobre vystihuje hodnotu Božej odpúšťajúcej lásky, ktorú Ježiš ponúka každému. Je len na nás, či využijeme svoju slobodu na prijatie ponuky, alebo ju odmietneme. Žiaľ, v každom z nás je neraz kus Judášovej zrady.
Ja som Dobrý pastier. Týmto menom sa nám dnes Ježiš predstavuje. Prečo asi? Zrejme nám chce toto svoje meno hlbšie vtlačiť do srdca. Chce, aby sme ho spoznali podľa skutkov, ktoré koná v našich životoch, a aby sme ho nasledovali aj v kríži. Chce z nás vytvoriť spoločenstvo myslí a sŕdc spolu s pastiermi, ktorých sám povolal. Ide mu o vzájomné poznanie všetkých v cirkevnom spoločenstve, čo nám umožňuje vidieť do Božej kuchyne a podnikať na záchranu duší kroky, ktoré Boh koná.
Iste nás bude zaujímať, ako si tento stav nadobudnúť. My sami si tento stav nevieme vyvolať ani ho získať. V knihe proroka Izaiáša sa dozvedáme, že na začiatku je Božia milosť, akési precitnutie zo spánku, ktorý v nás vyvoláva zhon nášho života, prílišná starosť o svetské záležitosti. Písmo tento stav prebudenia vyjadruje slovami: uverili všetci, čo boli určení pre večný život. Nie všetci, len tí, ktorým je to dané. Na začiatku je vždy Božia iniciatíva, pomáhajúca milosť prebudenia, na ktorú máme odpovedať tak ako mnoho krát v živote odpovedala Panna Mária: áno, prijímam, verím.
Oslovenie z Božej strany a naša odpoveď na Božie po-zvanie je predpoklad, že mnohých z nás Boh urobí pastiermi na svoju podobu, ak mu neodporujeme, ak prekonávame s jeho milosťou pokušenia a vytrváme na započatej ceste. Len takto sa môže v nás vytvárať vzťah poznania z lásky. Poznania nie intelektuálneho, ale vnútorného, poznania srdcom. Podobným spôsobom ako si vytvárajú vzájomný vzťah manželia. Ak aj pod vplyvom rôznych napätí dôjde medzi nimi k nejakej roztržke a oni sa milujú na spôsob vzťahu osôb v Najsvätejšej Trojici, dokážu to prekonať.
Kde získať schopnosť byť dobrým pastierom a úspešne brániť svojich, za ktorých nesiem zodpovednosť ? Nuž kde inde ako v Božom slove a vo sviatostiach. Lebo len On je Dobrý pastier.
Dajme si dnes otázku o našom vzťahu k Dobrému pastierovi, ktorý nám zveril starostlivosť o jeho rodinu – Cirkev. Zaujímajme sa o svojho Pastiera, viac sa zjednocujme s jeho vôľou, ktorú nám oznamuje aj prostredníctvom tých, ktorých si vybral a pripravil za svojich pomocníkov a zástupcov. Modlime sa dnes za Svätého Otca, za biskupov a kňazov i za zasvätené osoby, aby boli verní svojmu poslaniu, svojim životom svedčili o láske Dobrého pastiera, a tiež, aby Boh daroval mnohým mladým dar duchovného povolania. Amen.