Milí bratia a sestry,
naším rozpoznateľným znakom, že sme kresťania, má byť naša vzájomná láska: „Podľa toho spoznajú všetci, že ste moji učeníci, ak sa budete navzájom milovať“ – takto sme dnes počuli duchovný testament Pána Ježiša, ktorý adresoval vo Večeradle nielen svojim učeníkom, ale všetkým, ktorí uveria v neho. Je to nové prikázanie: už neplatí starozákonné: oko za oko, zub za zub. Máme nadstaviť aj druhé líce, viac dávať ako brať, modliť sa za svojich nepriateľov a reagovať dobrom na zlé. Je to nielen niečo nové, ale aj niečo náročné a ťažké – najmä pre toho, kto sa vo svojom živote častejšie stretáva s prekážkami alebo nepriateľskými postojmi zo strany druhých ľudí. Svätý apoštol Ján píše v Knihe zjavenia o novom nebi a novej zemi, že Boh všetko robí nové: pravá láska robí naozaj zázraky a dáva nádej tým, ktorí dôverujú Bohu.
Môžeme teda svojou láskou pretvárať svet okolo nás: nie vždy sú potrebné slová, niekedy stačí jedno malé gesto, úsmev, podaná ruka alebo drobná služba. Akým silným svedectvom je svedectvo vzájomnej lásky manželov, ktorí svojou jednotou účinnejšie vychovávajú svoje deti a príkladom svojej usporiadanej rodiny svedčia aj svojmu okoliu, že sa dá spolu nielen vydržať, ale aj sa mať stále radi.
V prvom čítaní sme počuli, ako pôsobila Božia milosť a aké veľké veci urobil Boh v živote prvých kresťanov: sám Pavol, ktorý sa obrátil, často svedčil, že iba z Božej milosti je tým, čím je a že všetko môže v Ježišovi Kristovi, ktorý ho neustále posilňuje.
Príkladom je Svätá Matka Tereza z Kalkaty, ktorá žila nové prikázanie lásky najmä skutkami lásky voči chudobným a v častej Eucharistickej adorácii.