Bol ešte chlapec, keď odišiel na púšť, svätý odvážlivec: odev z ťavej srsti, kožený pás na bedrách, bývanie pod holým nebom, kde treba vystáť chlad noci, horúčavu dňa, dobu dažďov i presunujúcich sa pieskových mračien. Pokrm: kobylky a poľný med. Jedno je ťažko zohnať, druhé je ťažko zjesť. – Okolo tichá a nemá púšť, samota, dokonalá odlúčenosť od ľudí. Takto sa pripravuje Ján na svoje budúce povolanie.
Kresťanstvo – a najmä služba evanjeliu vyžaduje silných, otužilých ľudí, navyknutých na tvrdosť a odriekanie.
On musí rásť, a mňa musí ubúdať.
Krstiteľ týmito slovami povedal veľmi mnoho i mne. Táto jeho veta mi musí byť zákonom pri každom apoštolskom podnikaní. – Ja smiem byť len ako Ján – len Pánovým predchodcom v ľudských srdciach, ktoré on mieni pomocou mňa dobyť a zaujať.
Pánov predchodca Ján bol obranca manželstva, za ktoré v obrane položil hlavu, hoci mal pred sebou také méty, taký apoštolát, byť predchodcom Pánovým.
Išiel tak na obranu manželstva, že stratil pritom hlavu v Herodesovom väzení.
Krajšieho ochrancu našich manželstiev, manželskej jednoty, ako je Ján Krstiteľ, neviem, kde by sme mohli nájsť.