Na veži farského kostola máme tri zvony, ktoré nás denne zvolávajú k modlitbe a liturgii. Pred pár dňami sme menili ich kovové srdcia za nové, aby krajšie zvonili. V týchto dňoch Trojdnia však všetky naše zvony zmĺknu. Ich chýbajúci hlahol nás chce upozorniť, že zo všetkého najdôležitejšia je zmena toho jedného srdca – v mojej hrudi.
Vo fyzike sme sa učili, že premet s tromi opornými bodmi má stabilitu. Aj dnešný sviatok má tri oporné stĺpy: vykresľuje lásku Kristovho srdca k človeku v troch podobách - cez pokornú službu apoštolom, cez ustanovenie Eucharistie a kňazstva. Je to príbeh Ježišovej lásky až do krajnosti. V pokore pri nohách učeníkov, Boh sa skláňa k človeku, aby ho zachránil, aj Judášovi umyje nohy, čo je posledná šanca k spamätaniu sa, aby si umyl aj srdce. V Eucharistii chce byť s nami stále a dodávať nám silu milovať a rozvíjať priateľstvo s ním. Kňazstvo zasa je služba pre nás, kňaz sebe nemôže nič, len druhým môže žehnať a rozhrešovať. Obraz trojitej Kristovej nezištnej lásky.
Svätý Otec František má zvyk na Zelený štvrtok konať obrad umývania nôh väzňom v rímskych väzniciach. Chce tým vyjadriť, že Ježiš neprišiel dať sa obsluhovať ale slúžiť a dať život ako výkupné za hriešnikov. Je to silný moment, keď pápež bozkáva nohy kriminálnikov, aby aj oni mohli pocítiť, že sú Bohom milovaní a mohli pocítiť svoju dôstojnosť aj za múrmi väzenia.
Pred niekoľkými dňami pohraničie Turecka a Sýrie zasiahlo v noci silné zemetrasenie, s magnitúdou až 8,7 stupňa Richterovej stupnice. V priebehu niekoľkých minút sa husto osídlené štvrte stali pohrebiskom desaťtisícov nič netušiacich spiacich obyvateľov. Z celého sveta prichádzali záchranné tímy, aby vyslobodzovali živých a zranených z trosiek domov. Aj zo Slovenska pricestoval malý tím – 15 záchranárov so služobnými psami. Jeden z nich po návrate zo záchrannej misie v interview novinárom prezradil: Bolo to mimoriadne riziko. Každý dom v oblasti Hatay bol narušený. Žili tu takmer dva milióny ľudí. Chcelo to obrovskú odvahu pri vstupovaní do trosiek a záchrane obetí . Ešte nikdy sme nevideli taký rozsah katastrofy. Pripadalo nám to ako apokalypsa. Pracovali sme takmer bez prestania, do vysilenia. Tri až štyrikrát za deň sa zachvela zem, hocikedy sme sa v noci zobudili na dotrasy. Rozsah katastrofy bol ohromný a záchranárskych tímov žalostne málo. Našou úlohou bolo zachrániť ľudský život a nepozerať sa na náš komfort. Za pomoci psov, štrbinovou kamerou a echolokátormi sme sa snažili zachytiť pod troskami náznaky života. A pri tom všetkom riskovaní a vypätí kdesi v pozadí mi v mysli znelo, že „mám doma rodinu“. Mne tento zážitok pomohol prehodnotiť si moje životné nasmerovanie. Ale keby bolo treba, išiel by som znova...
Brat, sestra, a ako je to so mnou? Vnímam, že životy mnohých ľudí i v mojom okolí sú „v troskách“ a oni prežívajú ťažké chvíle? Vedieť im načúvať, zachytiť ich volanie o pomoc? Som človekom nezištnej služby alebo sa len nechám všetkými obsluhovať?
Sme pozvaní sústredene a sväto prežiť Trojdnie, napríklad i takto:
- skúsme sa „odpojiť od prístrojov“, od našich digitálnych závislostí
- nájdime si čas na osobnú modlitbu a adoráciu počas Trojdnia
- v tichu prichádza k stretnutiu „Boh a ja“ – nebáť sa týchto chvíľ vhodných na nové prehodnotenie života
- nevynechajme ani deň obradov – veď čo môže byť teraz dôležitejšie ako Ježiš
- nezabudnime na malé skutky milosrdnej lásky – v mojom blízkom okruhu