Z prečítanej evanjeliovej state sa dozvedáme, že náš Pán mával aj veľmi príkladných poslucháčov.
Niektorí nás veľmi zahanbujú.
Napríklad tí, ktorí ho tri dni vydržali o hlade a smäde počúvať v púšti.
A nebolo to iba niekoľko nacvičených exhibicionistov. Bolo tam štyritisíc mužov, celý zástup, ktorý musel kvôli tomuto stretnutiu prekonať veľké vzdialenosti.
Akí sme malí, keď sa k nim prirovnáme..!
My nemusíme ďaleko cestovať, aby sme ho počuli. Stačí pár krokov a máme knihu jeho slova v ruke. Nemusíme znášať nočný chlad a dennú horúčavu púšte. Nemusíme sa báť, že budeme hladovať my alebo tí, ktorých na niekoľko dní opustíme. Sme predsa doma...
On sám prichádza k nám, aby sme ho mohli počúvať, uvažovať nad tým, čo hovorí, zaznačovať si, čím sa nás osobne najviac dotkol a naplánovať v pokoji miesto i čas splnenia požiadavky, ktorú položí na nás svojím slovom.
Vo všetkom vychádza dnes prostredníctvom Cirkvi v ústrety svojim poslucháčom, a predsa ich má tak málo...
A v dôsledku toho aj málo ohlasovateľov, najmä tých úspešných.
Ak sa opýtame, čím vedel k sebe toľkých tak silno pripútať, evanjeliá nám dávajú takúto odpoveď: Bolo mu ich ľúto – mal ich rád. Bál sa o ich životy, o ich zdravie, najmä však o spásu ich duší.
Ak sa dáme presvedčiť, že aj nás miluje tak, ako ich miloval, určite sa aj my započúvame do jeho slova, v ktorom časom môžeme aj my pocítiť tlkot jeho milujúceho srdca.
A to je zmysel toho, že siahame po knihe jeho slova a uťahujeme sa s ňou do niektorého tichého kúta nášho obydlia.