Kto pohorší jedného z týchto maličkých, to znamená jedného z tých, ktorí sú vo viere ešte len deťmi, či už pre svoj útly vek alebo preto, že ešte len nedávno zanechali túžbu po prednostiach, vzdali sa pocitu osobnej veľkosti a osobnej sebestačnosti; ktorí sa zbavili aj ostatných dvoch žiadostivostí a namáhajú sa s menšími – väčšími úspechmi dať sa nebeskému Otcovi do úplnej závislosti.

Kto by takýmto narušil ich duchovné detstvo a zastavil akýmkoľvek spôsobom ich duchovný rast, pre toho by podľa Pánovho slova bolo lepšie nežiť.
Beda svetu pre pohoršenia a beda človekovi, skrze ktorého pohoršenie prichádza.

Odkiaľ a kam prichádza?

Zo sveta do Cirkvi, kde sa stáva začiatkom takej reťaze zla, ktorej dosah nie sme schopní predvídať.

Beda teda svetu, ktorý sa nasťahoval do Cirkvi cez toho alebo onoho človeka, cez jeho nekresťanské, ba i neľudské správanie voči iným, ktoré si zdôvodňuje rozumom a tými výhodami a úspechmi, ktoré dosahuje všade, kamkoľvek príde. Slabosť našej sily je veľká a veľká je aj sila našej slabosti, najmä u tých, ktorí ešte len začínajú.

A beda aj človekovi, ktorý túto silu a túto slabosť rozmnožuje u maličkých rečou alebo skutkom, zmyselnou piesňou alebo obrazom, svojím obliekaním a vyzliekaním, dvojzmyselným žartom, na ktorý by sa patrilo reagovať medzi nami viac smútkom ako veselosťou.

Ale aj tomu beda, kto pohorší sám seba; správnejšie, kto sa dá pohoršiť svojím okom, uchom, rukou alebo nohou... Alebo niekým, kto mu je tak milý a užitočný ako spomínané telesné údy.